Veronika Cifrová Ostrihoňová je redaktorka TV Markíza, ktorá sa zaoberá témami z oblasti zdravotníctva. Mnohí sme si ju začali všímať ako sympatickú ženu zo „Sajfových vlogov“, kde nás veľakrát inšpirovala. V odzadu.sk milujeme ženské, ktoré nám dodávajú sebavedomie, no sú však stále pokorné. V rámci nášho úspešného heštegu #slovenkadna Vám prinášame milý, no zaujímavý rozhovor so ženou z nášho šoubiznisu, ktorá, ako sama hovorí, chce niečo hodnotné odovzdať.

Ahoj Veronika, poznáme ťa najmä ako redaktorku, moderátorku a ženu Mateja Cifru, kde sme si ťa obľúbili v rámci jeho vlogov. Kto je však Veronika Cifrová Ostrihoňová? Ako by si sa opísala?

Dcéra, sestra, manželka, redaktorka. Úplne normálna žena, ničím špeciálna. Zaujíma ma svet okolo mňa, zaujímajú ma ľudské príbehy. Rada sa rozprávam, rada veci “analyzujem”. Myslím, že som relatívne aktívna – mám rada, keď robím, cvíčím, spoznávam, bavím sa. Nerada sedím len tak.

Odzadu.sk
Staň sa blogerkou

Máš svoj ženský vzor? Niekoho, kto ťa inšpiruje?

Je to už moja klišé odpoveď, ale je to moja mamina, ktorá je vynikajúca detská neurologička, a zároveň skvelá mama troch /plus mínus vydarených:)/ detí. Je múdra, ľudská, láskavá, majú ju radi úplne všetci – starí, mladí, zvieratá. Tiež obdivujem láskavosť, šarm, šikovnosť a toleranciu mojej mladšej sestry. A okrem toho obdivujem každú ženu, ktorá si ide za svojím, nebojí sa za seba postaviť, no ostať pritom sama sebou a stále elegantnou ženou.

Pracuješ ako redaktorka v spravodajstve, máš svoju vlastnú talkshow. Si spokojná momentálne so svojou prácou? Aké sú tvoje vízie do budúcna vrámci tvojej kariéry?

Som spokojná. V Televíznych novinách som už pár rokov, a stále mám prácu redaktorky rada. Napĺňa ma, že upozorňuje na to, čo je v neporiadku, čo nefunguje, či komu sa ubližuje. Čo sa Sitdown Stories týka, je to talkshow, ktorú sme ešte len začali, a je to také moje bábätko. Som na ňu hrdá, starám sa o ňu najlepšie ako viem, a dúfam, že do budúcna bude prosperovať. Som nesmierne vďačná za obe šance a všetkým ľuďom, ktorí boli a sú ich súčasťou. Aj diváci na Sitdowne boli zatiaľ úplne skvelí! Aj vďaka nim to išlo a snáď pôjde aj ďalej.

Čo sa budúcnosti týka, všetko je otvorené. Mohla by som povedať, že sa nechávam len tak unášať a neriešim, čo príde. Ale to by som klamala, ja som /nanešťastie/ typ, ktorý veci rieši a chce mať nielen plán B, ale aj C a D. Veľmi ma láka vrátiť sa ešte do školy, urobiť si ďalší titul, viem si predstaviť učiť na univerzite… Je toho veľa.

Ak by si nerobila v médiách, v akej inej oblasti by si si dokázala prestaviť pracovať?

Vedela by som si samu seba predstaviť učiť na vysokej škole, v diplomacii, či treťom sektore. Ale aj ako učiteľku jogy! 🙂

Vrámci nášho heštegu #slovenkadna podporujeme mladé Slovenky, aby sa vyjadrili a ukázali svoju jedinečnosť. Čo si myslíš, že chýba dnešným ženám a čo ťa naučili ženy, s ktorými si žila a priatelila si sa v zahraničí počas štúdia?

Nemám rada hodnotenia iných a zovšeobecňovania. Preto poviem, čo by podľa mňa ženám nemuselo chýbať. Láska k sebe samým, a tá priamo súvisí s láskou voči iným. Pochopenie a pomoc jedna druhej, namiesto žiarlivosti a ješitnosti. Schopnosť sa ozvať a postaviť sa za seba, ale aj proti neprávostiam voči iným.

Moje kamarátky v zahraničí ma mnohému z toho naučili – ale napríklad aj to, že nie je hanba sa ozvať, hoc aj riskujúc zlyhanie, že robiť chyby je ľudské, a že zraniteľnosť nie je škaredé slovo – u žien, ale ani u mužov. A že treba chváliť všetko, čo si chválu zaslúži! Pekných slov nikdy nie je dosť.

Čo pre teba znamená úspech?

Večer zaspávať s pocitom, že ten deň stál za to. Prinajlepšom každý večer.

#love

A post shared by Veronika Cifrová Ostrihoňová (@veronikaostrihonova) on

Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň? Nemáš problém so sebadisciplínou alebo sa musíš často do vecí tlačiť?

Každé ráno máme o pol desiatej v Markíze poradu, kde oznámime a preberieme témy do Televíznych novín. Potom si obvolávam respondentov, niekedy sú rôzne tlačovky, niekedy hodiny čakáme na ministrov po zasadnutí vlády. Keďže sa venujem primárne zdravotnictvu, pomerne veľa pracovného času trávim v nemocniciach, s lekármi, či na ministerstve zdravotníctva. Nahrám, napíšem, postrihám, otitulkujem reportáž a okolo siedmej, pol ôsmej prichádzam domov.

Veľmi bojujem so skorým ranným vstávaním. Som spáč a pritom môj celoživotný sen je vstať o šiestej, ešte pred robotou si poriadne zacvičiť, normálne sa naraňajkovať, prečítať noviny. V realite, ak sa mi aj podarí ráno si zacvičiť, všetko ostatné  potom stíham s odretými ušami a na porade sedím s mokrými vlasmi, ktoré som nestihla ani vysušiť.

V čom by si sa chcela do budúcna zmeniť a napredovať?

Vstávať skôr!!!!! To už plánujem asi desať rokov. Chcela by som byť tolerantnejšia voči iným aj voči sebe, a mať viac “na háku”. Niekedy zbytočne veci dopredu riešim a vytváram si stres. Ťahá mi na tridsiatku, treba si už dávať pozor na vrásky! 🙂

Každá z nás máme svoje strasti, starosti, radosti a omyly. Je teda niečo, čo vo svojom živote ľutuješ?

Neľutujem. Ale nie preto, že by som neurobila v minulosti chyby, hlúposti alebo zlyhania, tých bolo dosť. Ale preto, že ľútosť ex post považujem za úplne zbytočnú emóciu. Ľutovala by som, ak by som niekomu zámerne ublížila. Verím, že také sa nestalo. Jasné, že občas niečo zamrzí a poviem si, sakra, to som mohla spraviť, povedať, prekonať inak. Ale to patrí k životu a práve z toho sa učíme, nie? Namiesto ľútosti si hovorím – aha Veri, tak toto je ďalšia lekcia od života, občas aj s miernou fackou. Nabudúce to tak nerob.

Čo ťa priviedlo k tomu, aby si išla študovať do New Yorku? Predsa len, 18 ročné dievča sa rozhodne ísť samé študovať do zahraničia. Znamená to, že si už v teenegerskom veku presne vedela čo chceš a išla si si za tým, alebo to bola len zhoda náhod?

Pomerne skoro, už koncom základnej školy, som vedela, že ma láka univerzita v zahraničí, a vždy ma to ťahalo do USA. Chodila som na IB sekciu na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave, kde som mala medzinárodnú maturitu, takže štúdium vo svete bolo otvorenejšie. Väčšina z mojich spolužiakov skončila v zahraničí. Proces hlásenia sa do USA na vysokú školu je trochu komplikovanejší a najmä zdĺhavejší.  Treba mať počas strednej dobré známky, mimoškolské aktivity, odporúčania, tak sa na to treba pripraviť. Bola to dlhodobejšia snaha a nie zhoda náhod. Som vďačná, že to vyšlo, boli to skvelé štyri roky.

Čo ťa motivuje v osobnom a pracovnom živote?

Motivujú ma prajní, veselí, pokorní, ambiciózni, tvrdo pracujúci ľudia, čo sa nevyhovárajú, nemrnčia, idú si za svojím, no nie cez mŕtvoly. Mám to veľké šťastie, že ich okolo seba, v rodine, práci, či medzi kamarátmi, mám kopec. Veľmi túžim raz byť taká istá.

Ďakujeme Veronika za rozhovor a prajeme do života veľa krásnych chvíľ, šťastia a úspechov. Sme veľmi radi, že máme v slovenskom šoubiznise ženu, ktorá nás motivuje a inšpiruje.

Ja ďakujem za záujem, verím, že som nebola veľmi klišeovitá a nenudila Vás. Niekedy by som totiž mohla byť aj stručnejšia, hovorí môj muž 🙂 Nech sa Vám darí, a nech sa inšpirujeme navzájom!