Bolo to raz dávno, keď som doma le­žala v po­steli s ho­rúč­kou, bo­les­ťou hrdla a na­vô­kol mňa sa na­chá­dzali an­ti­bi­otiká a dva litre čaju. A na­ozaj som ne­ve­dela, čo ro­biť s toľ­kým voľ­ným ča­som. Ko­mu­ni­kačné tech­no­ló­gie ma pre­sved­čili, aby som nie­koho vy­hľa­dala. Pre­ze­rala som, čí­tala som a ne­ja­kým spô­so­bom som Ti na­pí­sala Ahoj.

Ne­pa­mä­tám si mnoho vecí a ty to dobre vieš. Ale pred­po­kla­dám, že to takto bolo. Pí­sali sme, smiali sme sa, no stále som bola opatrná. Aj keď niečo mi už vtedy ho­vo­rilo, že ne­bu­deš až taký zlý člo­vek. Do ur­či­tej miery si ním ne­bol. Asi si mal toho veľa v škole a v ro­dine. Za­čí­nam si spo­mí­nať na X rôz­nych dô­vo­dov, prečo nie. Ale asi nech­cem po­znať od­po­veď na otázku, či to bola vždy pravda.

Aj keď, ne­mám prob­lém Ti ve­riť. Aj na­priek všet­kému, čo sa stalo. No ak to tak na­ozaj bolo, máš je­den bod k dobru. Ak nie, tak rad­šej na to za­bud­nime.

Po ne­ja­kej dobe som usú­dila, že nič zlé sa ne­udeje, ak bu­deš po­znať moje meno. A na­ozaj som Ťa na tej pre­klia­tej so­ciál­nej sieti „šťuchla„. Sama som ne­ve­rila, že som to vtedy uro­bila.

Aké to boli vtedy ne­sku­točné prob­lémy. 🙂

Veď vieš, ná­hoda je hlúpa.. Ty si možno bol pre mňa ná­ho­dou, no hlú­pym by som Ťa ne­naz­vala. A možno sa tomu do­te­raz ču­du­ješ a lá­meš si hlavu nad tým, prečo sa na Teba ne­hne­vám.

pi­xa­bay.com

Ne­sprá­val si sa možno tak, ako bolo po­trebné, ale vtedy si to bol Ty.
A stále si sto­jím za tým, že sa na seba mô­žeš usmiať v zrkadle, a po­ve­dať si, že si sa zme­nil. Zme­nil k lep­šiemu, po­cho­pi­teľ­nému a roz­um­nému. Aj na­priek tomu, že som nech­cela, aby sme túto tému znovu ro­zo­brali. A predsa som to ja prvá za­čala.

Po­cho­pila som, že ľu­dia sa na­ozaj do­kážu zme­niť, keď si to vy­ža­dujú dô­le­žité zmeny v ži­vote. A možno práve preto, lebo si to úp­rimne oľu­to­val, čomu na­sved­čo­valo mno­ho­krát spo­me­nuté pre­páč.

Po­ve­dala som Ti, že som si na za­čiatku ne­spo­me­nula, no možno to ne­bola úplná pravda. Nie­kde v mo­jej mysli si stále bol. To som len ja mu­sela inak po­u­kla­dať všetky myš­lienky v hlave a Teba za­str­čiť nie­kde ďa­leko do za­bud­nu­tia. A možno predsa som na ne­jaký čas aj za­budla..

Na ča­jovňu v tú jednu so­botu, keď tak veľmi pr­šalo, tak rýchlo ne­za­bud­nem. Ak si si práve te­raz po­lo­žil otázku prečo, tak od­po­veď náj­deš v sebe. Ak ju po­znáš, ďalší bod pre teba. No ak nie, možno Ti na ňu raz od­po­viem.

Drahý M., stále ve­ríš na ná­hody v ži­vote?

Komentáre