Tak dnes nastal ten deň D. Zmaturoval si skvelo, za čo som rada, že sa ti všetko podarilo. Bohužiaľ, pre mňa to je deň, kedy opustíš školu a aj školský internát. Neviem teraz, či sa mám radovať alebo skôr plakať. Tak veľmi som sa bála, že sa neprídeš rozlúčiť, ale prišiel si.

Pred mesiacom som ti povedala, že by som ti chcela povedať ako sa cítim voči tebe, ako stále nie som  psychicky vyrovnaná s tým, ako to medzi nami je. Jedného dňa som sa odvážila, napísala som ti a prišiel si.

Prišiel si, sadol si si oproti mne na posteľ a ja som začala rozprávať všetko, čo som mala na srdci. Slzy som držala len tak tak, až pokým si nepovedal, že ťa všetko mrzí a máš ma rád. Rozplakala som sa najviac na svete, vstal si objal si ma a hľadal si vreckovku, ale nenašiel si. Sadli sme si späť a pokračovala som síce uplakaná stále viac a viac, ale nevadilo mi to, pretože viem, že keď plačem som veľmi úprimná. Zrazu som sa ani nenazdala a bola večierka – posledných pár minút na rozhovor. Ukončil si to so slovami, že ťa to mrzí a nejak si odišiel. Len si zabuchol dvere a ja som sa rozplakala, ale tak riadne.

Neviem, či máte niekedy taký pocit, keď plačete, že sa neviete ani nadýchnuť a je vám zle, tak presne tak som sa cítila. Počkala som pár minút a bežala s plačom ku kamarátke, u ktorej som spadla na zem s plačom a snažila sa upokojiť, márne. Mrzí ma, že dodnes si nič na to všetko dohromady nepovedal, ale nevadí.

pexels.com

zdroj: pexels.com

Mesiac nejako prešiel, ty si odmaturoval a dnes si sa prišiel rozlúčiť. Po chvíli rozprávania som ti bohužiaľ musela povedať, že musím ísť na prednášku. Otvoril si náruč, ktorá je pre mňa jedna z tých najbezpečnejších a objali sme sa. Pri dlhom objatí som sa ťa spýtala, či mi môžeš niečo sľúbiť a to, že dnešok nie je poslednýkrát čo sa vidíme, ak do toho nerátam školu, povedal si, že pokiaľ bude čas, tak určite nie, uvidíme sa. Jeden výrok hovorí, že neexistuje málo času je to len otázka priorít, kto si ten čas na teba nájde.

Verím, že toto nie je náš koniec, že to naše ešte len príde. Viem, som dievča s ružovými okuliarmi, ale nejaká pravda medzi nami musí byť ešte po tom všetko. Niečo medzi nami.

pexels.com

zdroj: pexels.com

Na záver ti chcem len poďakovať za všetko. Je toho hrozne veľa, ale najviac ti ďakujem, že si mi dovolil aby sme boli kamaráti, že si ma naučil vnímať veci z toho správneho pohľadu a samozrejme ti ďakujem za hodiny vysvetľovania učiva, ktoré si so mnou strávil. Patrí ti jedno veľké ĎAKUJEM, viem, že na teba nezabudnem lebo si prvý, ktorý si. 

Tvoja K.

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.