Ona je Slo­ven­ka a on zasa Fran­cúz. Hoci sa Vero­ni­ka a Bas­tien Bo­isan­fray roz­hod­li pre ži­vot na Slo­ven­sku, pred­sa si so se­bou pri­nies­li aj kú­sok Fran­cúz­ska v podo­be zde­de­nej braš­niar­skej diel­ne, kto­rá pô­vod­ne pat­ri­la Bas­tie­nov­mu otco­vi. V bra­ti­slav­skom ate­li­é­ri Ver­bua to dnes do­slo­va dý­cha ko­žou. Stre­tá­va sa tu poc­ti­vá ruč­ná prá­ca, tra­dič­né po­stu­py a kva­lit­né mate­riá­ly. Vý­sled­kom sú nad­ča­so­vé a do de­tai­lov pre­pra­co­va­né kože­né pro­duk­ty, kto­ré pote­šia aj tých naj­ná­roč­nej­ší­ch zá­kaz­ní­kov.

Mladí ľu­dia, ktorí sa roz­hodnú ve­no­vať ruč­nej práci a re­meslu, sú dneš­nej dobe po­merne vzác­nos­ťou? Kedy ste pr­vý­krát prišli do styku s braš­nár­stvom?

Bas­tien sa do­stal k re­meslu v det­stve a to vďaka jeho ot­covi, Thier­rymu, ktorý bol sed­lár a braš­nár. Už ako chla­pec cho­dil do ot­co­vej dielne, učil sa sed­lár­ske ručné ši­tie, po­má­hal a vy­rá­bal malé pe­ňa­ženky a pu­zdra pre ro­dinu a ka­ma­rá­tov. Ne­skôr štu­do­val eko­no­miku a po­tom me­dzi­ná­rodné vzťahy- európ­ske štú­diá. Štu­do­val vo Fran­cúz­sku, v Tu­recku a na­ko­niec na Slo­ven­sku. A už tu zo­stal.

Bas­tien ve­del, že je­den deň sa bude mu­sieť roz­hod­núť či po­kra­čo­vať k braš­nár­skom re­mesle po ot­covi alebo to ne­chať za­nik­núť. Pred­tým, než som sa stretla s Bas­tie­nom, nič ne­na­sved­čo­valo tomu, že sa vy­dám na braš­nár­sku cestu aj ja. Som vy­štu­do­vaná uči­teľka s kom­bi­ná­ciou prí­ro­do­pis-vý­tvarná vý­chova a ná­sledne som štu­do­vala ma­gis­ter­ské štú­dium na VŠVU. S braš­nár­stvom som sa stretla, keď som pr­vý­krát prišla do Fran­cúz­ska za Bas­tie­no­vou ro­di­nou. Vtedy som už po­lo­vicu času z mo­jej do­vo­lenky strá­vila s Bas­tie­no­vým ot­com v dielni a spra­vila si tam prvý opa­sok.

zdroj: Petra Ba­ra­no­vi­čová

Prečo ste sa roz­hodli pre­sťa­ho­vať ate­liér práve do Bra­ti­slavy? Nech­celi ste zo­stať vo Fran­cúz­sku?

Sku­toč­ností prečo sme sa roz­hodli pre Slo­ven­sko je viac. Keď prišla od Bas­tie­novho otca po­nuka, pre­brať ate­liér, boli sme nad­šení, no ne­ve­dela som si to pred­sta­viť, keďže sme ne­žili vo Fran­cúz­sku, ale usa­dili sme sa spolu v Bra­ti­slave. Keďže Bas­tien sa mi bál na­vr­hnúť takú veľkú ži­votnú zmenu aj spolu s od­cho­dom do inej kra­jiny, pri­šiel s ná­pa­dom skú­siť to na Slo­ven­sku. Tak­tiež sa nám zdalo zau­jí­mavé pred­sta­viť toto re­meslo na Slo­ven­sku, a vi­deli sme v tom veľký po­ten­ciál. Zis­tili sme, že ta­kých dielní tu moc nie je, a že by sme mohli za­pl­niť dieru na trhu.

Pre­niesli ste do svo­jich vý­rob­kov aj kú­sok Fran­cúz­ska?

Po­čas mi­nu­lého sto­ro­čia sa vo Fran­cúz­sku braš­nár­stvo – ma­ro­qu­ine­rie vy­for­mo­valo na vy­sokú úro­veň. To zna­mená, že na roz­diel od toho, čo na­zý­vame sed­lár­ske braš­nár­stvo – ktoré tiež radi ap­li­ku­jeme – je v na­šej tra­dí­cii po­trebná od­bor­nosť, ktorá sa získa je­dine ško­le­ním od maj­stra. Náš maj­ster bol a stále je Bas­tie­nov otec a do­dnes po­u­ží­vame rov­naké po­stupy spra­co­va­nia vý­robku, ná­ra­die, stroje a ma­te­riály, ako keby stál za na­ším ple­com. Naše vý­robky sú vy­rá­bané na Slo­ven­sku fran­cúz­skou tech­ni­kou, takže nie kú­sok, ale je v nich celý kus Fran­cúz­ska.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Čo je teda ty­pické pre vaše pro­dukty? Akú kožu pre­fe­ru­jete?

Mys­líme si, že naše pro­dukty sú roz­poz­na­teľné svo­jou di­zaj­no­vou jed­no­du­chos­ťou a čis­to­tou. Má to sa­moz­rejme svoj dô­vod. Tým, že sú kla­sicky na­vr­hnuté, mô­žeme za­ru­čiť ich dl­ho­ve­kosť. Pri­bližne 90% koží, s kto­rými pra­cu­jeme, po­chá­dza zo zná­mych fran­cúz­skych gar­biarní, takže od­ka­zu­jeme na tra­dí­cie z kaž­dej stránky. Sú to pl­no­líce kože s pri­ro­dze­nou štruk­tú­rou ako býk, by­vol, te­ľa­cina, koza a pš­tros.

zdroj: Petra Ba­ra­no­vi­čová

Čím sa váš ate­liér líši od kon­ku­ren­cie? 

Na Slo­ven­sku sú ty­pické ľu­dové brašny a opasky ktoré ob­di­vu­jeme a je skvelé, že sú ľu­dia, ktorí za­cho­vá­vajú túto tra­dí­ciu. Ok­rem toho je na Slo­ven­sku viac dob­rých re­me­sel­ní­kov, a tiež malé ate­li­éry, ktoré po­nú­kajú ručnú vý­robu ko­že­ných ta­šiek. Nie­ktorí ro­bia sú­čas­nej­šie mo­dely in­špi­ro­vané ľu­do­vou tvor­bou, ďalší ro­bia kla­sický an­glický štýl alebo ta­lian­sku ex­tra­va­gan­ciu. My sa lí­šime spô­so­bom spra­co­va­nia pro­duktu s dô­ra­zom na de­tail.

Kde čer­páte in­špi­rá­ciu pri vý­robe ka­be­liek? Sle­du­jete aj naj­nov­šie fran­cúz­ske, res­pek­tíve sve­tové trendy?

Di­zajny, ktoré sme pri­niesli z pô­vod­ného ate­li­éru Bas­tie­novho otca a nové mo­dely, ktoré na­vrhu­jeme sú veľmi ovplyv­nené fran­cúz­skym ele­gant­ným štý­lom, ktorý vní­mame ako nad­ča­sový. Ro­bíme tašky, ktoré by mali slú­žiť dlhé roky, a tým pá­dom pre nás nie je moc pod­statné úzko sle­do­vať módne trendy. Je­di­nou vý­nim­kou je farba, ktorú si každý zá­kaz­ník vy­berá sám, tá môže byť tren­dová alebo kla­sická. Pre nás je dô­le­žitá aj funkč­nosť a naj­lepší di­zajn je ten, ktorý dobre spĺňa po­treby svo­jich ma­ji­te­ľov, teda čo sa v taške nosí, akým spô­so­bom a pri akej prí­le­ži­tosti.

zdroj: Petra Ba­ra­no­vi­čová

Majú podľa vás Slo­váci o ručne šité lu­xusné ko­žené pro­dukty zá­u­jem?

Áno, podľa nás je na Slo­ven­sku veľký zá­u­jem o lo­kálne a ručne vy­ro­bené ko­žené pro­dukty, čo po­tvr­dzuje aj roz­voj dielní v na­šom seg­mente. Každý zá­kaz­ník má svoju pred­stavu o taške, a aj ur­čený roz­po­čet na jej kúpu. Nie­kto má rád „su­rovo“ spra­co­vanú brašnu a iný hľadá pre­cíznu prácu. Máme po­cit, že každý vý­robca tu na Slo­ven­sku si svoju kli­en­telu na­šiel, čo je skvelé.

Kto je váš ty­pický zá­kaz­ník? Máte aj za­hra­ničnú kli­en­telu?

Náš ate­liér nav­ští­via ľu­dia, ktorí si po­tr­pia na de­taily, väč­šinu hľa­dajú niečo „re­pre­zen­ta­tívne“ a je­di­nečné, keďže ro­bíme aj na zá­kazku. Sedí im jed­no­du­chosť a nad­ča­so­vosť. V men­šej miere máme tiež zá­kaz­ní­kov, ktorí majú zá­u­jem o pro­dukty s prí­rod­nej­ším vzhľa­dom, ktoré chy­tia pa­tinu, ale sú pre­cízne spra­co­vané. V tomto prí­pade po­u­ží­vame tzv. sed­lár­ske tech­niky. Do na­šej kli­en­tely pat­ria aj Slo­váci ži­júci mimo do­mov­skej kra­jiny a cu­dzinci ži­júci na Slo­ven­sku, všetci po­znajú naše re­meslo zo za­hra­ni­čia.

Viete nám po­ve­dať, ako v struč­nosti pre­bieha na­prí­klad vý­roba ta­kej ručne ši­tej ka­belky?

Na za­čiatku si vy­be­rieme typ kože, ko­va­nie a os­tatné kom­po­nenty. Podľa šab­lón si na najk­raj­ších mies­tach ma­te­riálu vy­re­žeme všetky jej vnú­torné a von­kaj­šie časti. Po­tom na­sle­duje sten­če­nie kože. Koža sa vy­rába v rôz­nych hrúb­kach a skoro na všetky vý­robky je po­trebné ju sten­čiť. Najmä, ak in­te­riér tašky je ce­lo­ko­žený. Vďaka tomu sa taška od­ľahčí. Každá časť tašky si podľa svo­jej zá­ťaže vy­ža­duje inú hrúbku. Ďa­lej sa sten­čia hrany všet­kých die­lov. Na­sle­duje vle­pe­nie vhod­nej vý­stuže do jed­not­li­vých častí, po­tom ich li­so­va­nie a su­še­nie.

Takto si pri­pra­víme všetky malé aj veľké dielce. Nie­ktoré mu­sia byť kom­pletne spra­co­vané ešte pred fi­nál­nym mon­to­va­ním. Na­prí­klad zip­sové časti, rúčky alebo vrecká. Na­sle­duje in­šta­lo­va­nie za­pí­na­cieho ko­va­nia a in­te­ri­éru hlav­ných častí. Keď máme všetky diely spra­co­vané, spolu ich le­píme do tvaru ka­belky. Zle­penú ju ná­sledne zo­ší­vame. Ak si to tvar mo­delu vy­ža­duje alebo chceme vý­robku dať pri­danú hod­notu, zo­ší­vame ručne „dierka po dierke“ so šid­lom. Po­sled­ným veľmi dô­le­ži­tým kro­kom je spra­co­va­nie hrán. Na­ná­šame teplý včelí vosk alebo farby na hrany a te­pelne upra­vu­jeme. Prie­merná doba vý­roby dám­skej ka­belky je je­den týž­deň.

zdroj: Petra Ba­ra­no­vi­čová

Vy­rá­bate pro­dukty vý­hradne na ob­jed­návku alebo máte aj svoju ko­lek­ciu?

Máme vlastné port­fó­lio pro­duk­tov a na na­šej web stránke pre­zen­tu­jeme len vý­ber z na­šich mo­de­lov. Sú to mo­dely, ktoré ro­bil ešte Bas­tie­nov otec a mo­dely, ktoré sme vy­tvo­rili už my. Na ob­jed­návku vy­ro­bíme aký­koľ­vek mo­del, z typu a farby kože podľa vý­beru zá­kaz­níka. V sku­toč­nosti je naša po­nuka omnoho šir­šia, keďže vy­rá­bame aj na zá­kazku. Vieme na­vr­hnúť a vy­ro­biť tašku úplne na mieru aj podľa pred­stavy zá­kaz­níka.

Akú naj­net­ra­dič­nej­šiu po­žia­davku ste od svo­jich zá­kaz­ní­kov do­po­siaľ do­stali?

Ro­bili sme už rôzne pu­zdra na tech­nické za­ria­de­nia ču­des­ných tva­rov, obal na pod­vo­zok zbe­ra­teľ­ského auta, koše na bie­li­zeň, rúčky na ná­by­tok, či krásnu tašku na psíka. Ale sa­moz­rejme naj­rad­šej ro­bíme pán­ske a dám­ske tašky.

Kde si možno pre­zrieť vaše pro­dukty?

Náš ate­liér je je­diné vý­robné a zá­ro­veň pre­dajné miesto s ma­lým sho­wro­omom. Ne­máme a ani ne­plá­nu­jeme e-shop. Aby sme na­pl­nili zá­kaz­ní­kove pred­stavy, je pre nás ne­na­hra­di­teľné osobné stret­nu­tie, vďaka čomu každý z nich vidí na vlastné oči, že ide o au­ten­tickú vý­robu.

zdroj: Petra Ba­ra­no­vi­čová

V sú­čas­nosti za­ží­vame na Slo­ven­sku akýsi boom poc­ti­vých re­me­sel­ných vý­rob­kov. Po­ci­ťu­jete túto zmenu v zmýš­ľaní Slo­vá­kov aj vy vo va­šom ate­li­éri?

Pô­so­bíme na Slo­ven­sku krátko na to, aby sme to ob­jek­tívne po­sú­dili, ale zdá sa nám, že áno, lebo po­ve­do­mie o poc­tivo vy­rá­ba­ných pro­duk­toch sa zvy­šuje aj na Slo­ven­sku. V na­šom prí­pade je zrejmé, že naši zá­kaz­níci po­znajú hod­notu re­mesla najmä zo za­hra­ni­čia, zo svo­jich ciest alebo z in­for­má­cií na in­ter­nete. Keď sme prišli na Slo­ven­sko, ne­vní­mali sme, že ro­biť re­meslo je módne. My sme len nech­celi, aby za­ni­kol ate­liér Bas­tie­novho otca. S ve­do­mím, že v na­šej ge­ne­rá­cii je málo na­sle­dov­ní­kov tejto tra­dí­cie, sme sa so cťou vy­brali na túto cestu.

Re­meslo má vraj zlaté dno. Čo je podľa vás na va­šej práci naj­ťaž­šie? A čo vás, na­opak, na va­šej práci naj­viac baví?

Na za­čiatku pod­ni­ka­nia bolo ná­ročné vy­svet­liť naše vyš­šie ceny. Najb­ližší po­dobní re­me­sel­níci, kto­rých po­známe, sú vo Viedni alebo v Prahe. Preto ak ľu­dia ne­poz­najú tento štýl re­mesla, ne­majú s čím po­rov­nať. Prí­či­nou bolo aj to, že sme ne­os­lo­vo­vali správnu kli­en­telu. Ďal­šou zlo­ži­tou ve­cou, ktorú zá­kaz­ník ne­vidí, je za­bez­pe­če­nie kva­lit­nej kože a ko­va­nia priamo od európ­skych vý­rob­cov. Vý­ber pro­du­cen­tov sa zní­žil a z tých, ktorí zo­stali, málo pre­dáva množ­stvá vhodné pre malé ate­li­éry ako sme my. Mu­síme sa v tomto prí­pade obr­niť veľ­kou tr­pez­li­vos­ťou. To platí aj pre re­meslo ako také. Práca s ko­žou si vy­ža­duje sú­stre­de­nosť, pre­cíz­nosť a dis­cip­línu.

Naša práca nás ale sa­moz­rejme veľmi baví a pra­cu­jeme podľa vlast­ných pred­stáv. Je to veľký roz­diel oproti nášmu bý­va­lému za­mest­na­niu v kan­ce­lá­rii s vir­tu­ál­nou ná­pl­ňou, te­raz sku­točne vi­díme aj vý­sle­dok. Je to pro­dukt, ktorý mô­žeme chy­tiť do rúk a odo­vzdať ho zá­kaz­ní­kovi, u kto­rého si po­tom žije svoj ži­vot.

zdroj: Petra Ba­ra­no­vi­čová

Ho­vorí sa, že obuv­ní­kove deti cho­dia bosé. Je to aj váš prí­pad? Radi si do­pra­jete pro­dukty va­šej značky?

Áno, je to čias­točne pravda. Máme skôr drobné vý­robky – na­zvala by som ich tes­to­va­cími. Bas­tien si robí pe­ňa­ženky, re­mienky na ho­dinky a opasky. Ja ne­mám od ver­bua mo­men­tálne nič veľké. No­sím ešte Thier­ryho ka­belku, ktorú mi da­ro­val pred sied­mimi rokmi na Via­noce a jednu malú tašku, ktorá zo­stala ešte od pána Des­champa, za­kla­da­teľa ate­li­éru. Takže no­sím sku­točne cenný kú­sok. Bas­tien má vždy v hlave ne­jaký nový di­zajn tašky pre seba, no keďže má pred­nosť náš zá­kaz­ník a on bežne tašku ne­nosí, za­tiaľ si ju ne­vy­ro­bil.

Komentáre