Po­sled­ných pár me­sia­cov bolo pre teba ťaž­kých. Ne­do­ká­zala si sa na seba ani len po­zrieť do zrkadla bez toho aby si ne­vi­dela to úbohé stvo­re­nie, ktoré je zni­čené vlast­nými seba de­štruk­tív­nymi myš­lien­kami. Myš­lien­kami o tom, že si to proste ne­z­vládla. Ne­do­ká­zala si ho udr­žať, ne­do­ká­zala si ho pri­nú­tiť, aby s te­bou os­tal. To je však celá po­inta. Ty ne­máš ni­koho nú­tiť. Ty nie si tá, ktorá mu má den­no­denne uka­zo­vať, že si preňho dosť dobrá. Že si hodná toho aby bol s te­bou. Aby si vy­bral teba miesto nej. 

Sama dobre vieš, že on ne­bol správ­nym kro­kom pre teba. Bol prí­jem­ným rozp­tý­le­ním. Krás­nym zá­va­nom let­ného vzdu­chu. Bol dob­ro­druž­stvom, do kto­rého si vle­tela priamo ako býk do ve­jú­cej kr­va­vo­čer­ve­nej plachty. Iste, bolo to skvelé, bolo to správne pre ten daný oka­mih.

Úžasný po­cit, ve­dieť ujsť a stra­tiť sa v jeho pev­nom ná­ručí. To, ako ti vždy hla­dil vlasy a teba to štek­lilo, ale mi­lo­vala si ten po­cit tak si len dr­žala ako ska­me­nená. Ako ve­del roz­prá­vať prí­behy. Ako ťa ne­chal za­spať na svo­jej hrudi a po­čú­vať tl­kot jeho srdca, až kým si ne­zas­pala a po­tom ťa pre­kryl de­kou a dí­val sa na teba. Možno si sku­točne as­poň raz po­ve­dal: „pane bože ona je na­ozaj úžasná.“ Možno!

Za­žila si skvelé leto, také, ktoré ni­kdy za nič ne­vy­me­níš, ni­čím ne­na­hra­díš pre­tože si drží pr­ven­stvo. Tak je to správne. Av­šak rov­nako ako ho­rúce ve­čeri vy­s­trie­dal štip­ľavý vie­tor a ty me­níš tenký svet­rík za teplý ka­bát, rov­nako sa mu­síš po­su­núť vpred.
„Je­seň nám uka­zuje aké krásne je ne­chať veci od­ísť.“ 

Pre­chá­dzala si pek­lom, ja viem. Na­ko­niec sa z teba však stala žena, ktorá sa aj na­priek tomu, že pre­chá­dza oh­ňom, ni­kdy ne­spáli. Žena, ktorá sa už ne­striasa pri znení jeho mena pre­tože si uve­do­mila svoju hod­notu. Vstala si, a aj na­priek tomu, že máš stále rany, ktoré po­tre­bujú za­ho­jiť ko­nečne ro­bíš to, čo už dávno nie. Bo­ju­ješ. Som veľmi šťastná, že si opäť na no­hách. Je skvelé vi­dieť ťa takú aká sku­točne si. Silná, odolná, ne­prie­strelná!

Obo­ha­tená o novú skú­se­nosť po­kra­ču­ješ a tvoj krok je stále is­tejší a se­ba­ve­do­mejší. Si predsa tá, ktorá to ni­kdy ne­vzdala.

Ni­kdy ne­za­bú­daj na to, kto si. Si žena, srd­cová dáma. Si krá­ľovná! Tak ne­ne­chaj pe­šiaka aby ti str­hol ko­runu.

Komentáre