Viem, že to nie je ide­álne. Že som za­nep­ráz­dnená, v hlave mám chaos, ne­ví­mam re­a­litu a stále rad­šej sní­vam ako ži­jem. Viem, že ani ty ne­máš čas. Že máš o dosť iné pri­ority ako ja a si vy­čer­paný.

Ve­rím a cí­tim, že sme tí praví. Že by to fun­go­valo, ak by si nám dvom dal šancu, že by sme mali bu­dúc­nosť a všetko by do seba za­pa­dalo.

Naše cesty sa však mu­sia roz­de­liť. Mu­síme sa vy­dať svo­jou ne­raz ťaž­kou ces­tou, ni­kto za nás ne­prejde ten ma­ra­tón a nohy nás budú bo­lieť vlastné. Aj keď sa však naše cesty ne­stretnú, dú­fam, že si ne­cháš v sebe kú­sok mňa. Dú­fam, že sa stále bu­deš usmie­vať pri spo­mienke na mňa. Dú­fam, že ni­kdy ne­za­bud­neš, že si máš ve­riť a že je v tebe veľký po­ten­ciál. Dú­fam, že si bu­deš ve­domý toho, že ťa bu­dem be­z­hra­nične mi­lo­vať. Tak, ako sme si to po­ve­dali len my dvaja. 

zdroj: unsp­lash.com unsp­lash.com

Dú­fam, že si so mnou rád trá­vil čas a že všetko, čo si mi po­ve­dal bolo mys­lené úp­rimne. 

Voľba – to je to, na čom zá­leží. A ty si zvo­lil. Vy­bral si si druhú mož­nosť. Ne­zaz­lie­vam ti to, lebo vždy máme na vý­ber a vždy sa máme roz­hod­núť podľa toho, ako to cí­time. 

Te­raz sa pý­taš, kde som. Zau­jí­maš sa, aj keď si na ki­lo­metre ďa­leko a tým mi to sťa­žu­ješ. Se­dím na bal­kóne, pi­jem čer­vené víno a spo­mí­nam. Roz­mýš­ľam, kde som uro­bila chybu, čo som ne­za­chy­tila, že si si vy­bral tú druhú mož­nosť. 

Čo ma prek­va­puje, nie som smutná. Ne­mám dep­re­siu, prá­veže na­opak. Cí­tim ne­sku­točný po­koj, úľavu a vi­dím, že bu­dem mať čas na veci, na ktoré som pri tebe za­bú­dala. Te­raz je na čase, aby som si aj ja uspo­ria­dala svoj ži­vot. Na­sle­do­vala tvoj prí­klad, aby som si zo­ra­dila pri­ority a za­me­rala sa na ne. 

Usme­jem sa, vá­nok po­hladí moju tvár a ja cí­tim, že keď sa toto splní, prí­deš ty. 

Stret­neme sa, obi­dvaja bu­deme ve­dieť čo chceme a bu­deme šťastní. 

Komentáre