Ni­kdy som ti ne­po­ve­dala, ako často ti chcem po­slať moju fotku s ná­de­jou, že si ju po­zrieš. Ni­kdy som ti ne­po­ve­dala, ako veľmi som ťa mi­lo­vala. A ako veľmi ťa ešte stále ľú­bim. 

Ni­kdy som ti ne­po­ve­dala, koľko správ som ti na­pí­sala, ale ni­kdy som ich ne­odos­lala, pre­tože som nech­cela, keď vi­dím, ako ma ig­no­ru­ješ. Ni­kdy som ti ne­po­ve­dala, koľ­ko­krát som sa po­ze­rala na mo­bil a pre­mýš­ľala nad tým, či by som ti ne­mala za­vo­lať. Ale dú­fala som, že mi za­vo­láš ako prvý ty. 

Ni­kdy som ti ne­po­ve­dala, ako som sa vždy usmie­vala nad sprá­vami, ktoré si mi po­sie­lal. Ni­kdy som ti ne­po­ve­dala ani to, že som si v hlave pre­mie­tala naše roz­ho­vory, a aj keď boli oby­čajné, mne sa zdali ča­ro­vné. Nič nie je viac at­rak­tív­nej­šie, ako po­čuť tvoj šťastný hlas. 

Ni­kdy som ti ne­po­ve­dala, ako spo­mí­nam na každý kom­pli­ment, ktorý si mi dal, keď sa cí­tim zle. Ni­kdy som ti ne­po­ve­dala, že hoci sme spolu ani ne­cho­dili, zlo­mil si mi srdce. Ni­kdy som ti ne­po­ve­dala ani to, ako veľmi ľu­tu­jem slová, ktoré som ti v tú osudnú noc ad­re­so­vala.

Ni­kdy som ti ne­po­ve­dala, ako veľmi ma láme to, že sme pre seba te­raz cu­dzí. Ni­kdy som ti ne­po­ve­dala, ako veľmi som pla­kala po tom, ako si od­išiel. Ni­kdy som ti ne­po­ve­dala, koľko pre mňa zna­me­nali mo­menty, ktoré sme spolu za­žili. Ni­kdy som ti ne­po­ve­dala, že si mi vlastne zo­bral srdce… a po­tom si s ním od­išiel.

Ni­kdy som ti ne­po­ve­dala, koľko veľa si pre mňa zna­me­nal. Vtedy, keď sme ve­čer se­deli na te­rase a dí­vala som sa ti do očí. Vtedy som si uve­do­mila, že ťa mi­lu­jem. Ale ni­kdy som ti to ne­po­ve­dala.

A tak, je­diné čo mô­žem uro­biť je to, že ti to na­pí­šem. Preto je toto ve­no­vané tebe. A všet­kým zlo­me­ným du­šiam, ktoré sa cí­tia rov­nako. 

 

Zdroj: thought­ca­ta­log.com

Komentáre