Venované všetkým dievčatám, ženám, bohyniam a úžasným stvoreniam, ktoré doteraz žili na periférii svojho života s trpezlivým očakávaním uznania od druhých a báli sa nastoliť svoje vlastné pravidlá.

Aj ty niekde trpezlivo čakáš. Krásna, milá, úctivá voči všetkým navôkol, plná nádejí, trošku naivná, ochotná dávať ďalšie šance. Tichá, možno trošku nenápadná, trošku smutná ale veľmi silná!

Neboj sa ľuďom povedať ako vidíš svet. Je to jedinečný pohľad cez šošovky tvojich hlbokých očí. Toľko ľudí ťa bude nasledovať! Budú cítiť tvoju hodnotu, s otvorenou náručou privítajú toto iné, nepoznané, krásne, pokojné, milé a nefalšované opojenie lásky.

zdroj: unsplash.com

Neboj sa vymykať sa z „normálu“, neboj sa byť iná a úsmevom na tvári vyjadri svoj nesúhlas. Buď bielou škvrnou na čiernom plátne. Maj rada svoju inakosť a vyskúšaj si zahrať role, aké chceš. Maľuj, tancuj, spievaj, buď so svojimi najbližšími. Len sa prosím, moja milá, nedaj spútať predstavami ľudí, ktorí nevedia kto si a o čom je tvoja cesta. Nechci sa im zapáčiť, nemá to význam. Veľmi si ublížiš. Ak sa im totiž budeš chcieť podobať, budú ťa mať v moci. Nevydržíš to.

Ani na retiazkovom kolotoči sa nemôžeš voziť stále. Zakrúti sa ti hlava, stratíš smer. Zosadni z neho. Chvíľu iba pozoruj ako sa točí. Počúvaj seba, rešpektuj sa, srdce ti samo napovie, kedy máš znovu nasadnúť. A kým budeš čakať, možno sa nájde niekto, kto ti pri vedľajšom stánku vystrelí ružu. A to len vďaka tomu, že si ostala sama sebou.