Svet je veľmi rýchle miesto, kde často ne­stí­hame uro­biť všetko, čo si na­plá­nu­jeme. Ne­mi­lu­jeme tak hl­boko a váš­nivo, ne­sme­jeme sa do­sta­točne a na svo­jich pria­te­ľov za­bú­dame veľmi rýchlo. Nech­ceme to tak, no tempo ži­vota nám ne­do­vo­ľuje ubrať a tak skoro nič ne­ro­bíme na­plno. Má to však jednu vý­hodu. Ro­bíme to takto všetci. Nik v na­šom ži­vote nám ne­môže vy­čí­tať, že mu ne­ve­nu­jeme do­sta­tok po­zor­nosti, pre­tože on nie je iný. Máme iba je­den ži­vot, ktorý sa sna­žíme ria­diť tak, ako to chceme my, no zrazu ot­vá­rame ča­ro­vný vy­ná­lez plný múd­rych viet, sle­du­jeme ži­voty fik­tív­nych po­stáv a ne­do­ká­žeme zme­niť nič. Len z vr­chu hľa­díme na dej, dú­fame, ve­ríme, skla­meme sa. Často pri po­sled­ných stra­nách pla­čeme, sme vzru­šení a plní oča­ká­vaní ako to všetko skončí a keď na­stane ko­niec v ná­deji hľa­dáme ne­jaký od­kaz, niečo viac.tumblr_static_tumblr_static__640

foto: tum­blr

Po­tom to však pri­chá­dza. Pa­dáme do deja. Zrazu je to ti­cho v miest­nosti tak ve­ľa­vravné. Očami hl­táme každé pís­meno, ne­vní­mame re­a­litu. Opúš­ťame svoj ži­vot a do­ko­nale sa vží­vame do po­stavy, ktorú si vy­be­rieme. Je to oslo­bo­dzu­júce. Spo­čiatku máme právo voľby. Ži­jeme v inej di­men­zii, no je to vzru­šu­júce. Ne­skôr už ne­do­ká­žeme uro­biť nič. Ne­ub­rá­nime sa skla­ma­niu, roz­chodu, sexu, ná­hod­nému stret­nu­tiu. Len čí­tame a náš ži­vot zá­visí na ďal­šej strane. Pís­mená nám tvo­ria osud, ktorý mu­síme po­korne pri­jať. Je­diné čo pre svoju exis­ten­ciu mô­žeme spra­viť je oto­čiť nový list. Aké jed­no­du­ché.

Na­chá­dzame od­kazy pre našu re­a­litu, od­po­vede na otázky. Nie­ktoré z kníh sa nám vryjú tak hl­boko pod kožu, že sme ochotní ich čí­tať stále do­okola. Ne­stí­hame sa ču­do­vať ako spi­so­va­teľ do­ká­zal vy­tvo­riť tak do­ko­nalé dielo, v kto­rom aj po ďal­šom čí­taní na­chá­dzame nové ce­lo­ži­votné múd­rosti. Všetko nám zrazu do seba tak krásne za­padá. Pís­mená tvo­ria úžasnú sú­hru, s kto­rou prek­va­pivo na 100 % sú­hla­síme. Zís­ka­vame ener­giu. V riad­koch sa do­ká­žeme bez­hlavo za­mi­lo­vať, žiť v ob­dobí re­ne­san­cie, ran­diť s Ka­ro­lom IV., či na­há­ňať vl­kov. Všetko je možné a do­vo­lené. Stačí len pre­cí­tiť ten mo­ment. Odo­vzdať sa. Za­ho­diť prí­tom­nosť a pri­ví­tať fan­tá­ziu.

V po­steli ne­exis­tuje in­te­li­gen­tnej­šia spo­loč­nosť ako dobrá kniha. Dobrá nie pre kri­ti­kov, ale pre vaše srdce, preto sa ne­bojte oslo­bo­diť svoje vnútro a do­prajte si ďalší nový ži­vot v ďal­šej no­vej knihe.

foto:ins­ta­gram

Komentáre