Otvorila oči.

Stále bol tam. Bol tam a posielal jej presne ten úškrn, ktorý na ňom tak zbožňovala. Natiahol k nej ruku a ukazovákom ju pohladil po lícnej kosti. Privrela oči a užívala si jeho prítomnosť..dotyky..

Počula, ako urobil pohyb smerom k nej a pocítila jeho dych na svojom krku. Po celom tele jej okamžite prebehli zimomriavky. Bolo to tak vždy, keď bol príliš blízko. Neotvárala oči a čakala, čo bude nasledovať.

Čakala, kedy pocíti dotyk jeho sladkých pier na svojej pokožke.

Rukami jej odhrnul vlasy z krku a venoval jej bozk. Keď sa jeho pery dotkli jej šije, celé telo jej brnelo. Zovrela ruky v päsť a užívala si tento moment.

Znova.

Jeho pery sa opäť obtreli o jej hebkú pokožku. Otočila sa smerom k nemu a zahľadela sa do jeho priezračných modrých očí. V tráve nahmatala jeho ruku a pevne mu ju zovrela. Nechcela ju pustiť.

Nikdy viac.

Pritisla si ju k perám a pomaly vdychovala jeho vôňu. Škorica, levanduľa…ale bolo tam ešte niečo. Niečo, čo momentálne nedokázala určiť.

Poď,“ povedal odrazu, keď sa začal stavať na rovné nohy a načahoval k nej ruku. Nemusel jej to dvakrát opakovať. Hneď stála po jeho boku a rukou mu pevne zvierala tú jeho. Nemala ani najmenšie tušenie, kam ju chce zaviesť, ale bolo jej o jedno.

unsplash.com

S ním by išla kamkoľvek. Pokojne aj na kraj sveta.

Keď po chvíli zastal a pozrel sa na ňu, na tvári sa mu zračil výraz, ktorý vôbec nedokázala identifikovať. Jediné čo vedela bolo, že to nebola láska. Ani priateľstvo. Chytil ju okolo pása a pritisol ju k sebe. Inokedy by za túto blízkosť dala hocičo.

Toto však bolo iné. Nebol to dotyk, aký poznala. Chcela sa vymámiť z jeho objatia, ale nechcel jej to dovoliť. Nemala najmenšiu šancu uvoľniť sa zo zovretia, v ktorom bola zajatá.

Zrazu pocítila, ako stráca pevnú zem pod nohami. A to doslova.

Zem sa začala triasť a ona ledva udržala rovnováhu. Pozrela na neho so zdesením v očiach. Ale to, čo videla, už nebol viac človek, ktorého tak dobre poznala. Priezračné oči boli zrazu tmavé ako uhoľ a láska sa z nich razom vytratila. Ak v nich vôbec nejaká skutočne bola…

Keď sa pozrela na zem, zostala zdesená. Okolo nich sa vytvorila priekopa, ktorej koniec by hľadala len márne.

Bola stratená.

Stratená vďaka svojim citom. Stratená kvôli svojim činom. Stratená už navždy. Cítila ako padá..

Do stratena.