Spoz­nali sme sa nie­kedy za­čiat­kom mi­nu­lého roka. Obaja vieme, akú dlhú a kľu­katú cestu máme za se­bou. Obaja vieme, kto od za­čiatku hral viac a kto me­nej fé­rovú „hru“.

Viem, že si ma ne­žia­dal, aby som ča­kala na to, ako sa roz­hod­neš. Cí­tila som to tak. A áno, na­ko­niec si sa roz­ho­dol pre mňa, podľa Tvo­jich slov pre tr­pez­livé dievča, ktoré je vraj iné ako os­tatné dnešné diev­čatá, ktoré vie, čo chce a je silné. Pa­mä­tám si to presne, keď už som si po­ve­dala, že sa po­hnem ďa­lej, že kaš­lem na Tvoju ne­roz­hod­nosť, keď som prišla vtedy z do­vo­lenky, vtedy si mi vy­znal Tvoje city. Sám od seba, tesne po tom, ako si ma vy­z­dvi­hol na le­tisku a za­vie­zol do­mov.

stocksy.com

Ako veľa času od­vtedy pre­šlo. No mám to v hlave akoby to bolo včera. Vtedy som uve­rila tomu, že si možno ko­nečne po­cho­pil, čo všetko som Ti bola ochotná dať. Ne­zištne, lebo Ťa mám rada. Máme za se­bou búr­livé me­siace, o tom niet po­chýb. Raz hore, raz dole. Ale chcem, aby si ve­del, že všetko, čo som kedy ro­bila, ho­vo­rila alebo Ti pí­sala, bolo preto, lebo som tu pre Teba bola vždy a na 100%. Aj keď si sa smial a mal dobrú ná­ladu a spie­val mi ne­jaké rá­di­ové odr­ho­vačky ces­tou v aute, aj keď si mal ťažký deň a bol si na­hne­vaný na celý svet. Cí­tila som to tak.

Chcela som, aby sa na­pl­nili Tvoje slová, že ko­nečne bu­deme niečo bu­do­vať. Spo­ločne. Aj si sa chvíľu sna­žil. Ja som sa sna­žila ešte aj po tom, ako som už ve­dela, že ty zjavne nech­ceš. Sna­žila som sa Ti byť dob­rou žen­skou, od­da­nou pria­teľ­kou, naj­lep­šou ka­ma­rát­kou, par­ťáč­kou do dažďa, ktorá tu bola vždy, pri­pra­vená po­môcť, po­ra­diť, tvo­riť spo­ločný do­mov.

Vždy som Ti ho­vo­rila, že nie je nič, čo by som ne­vy­ba­vila, ne­z­vládla alebo ne­za­ria­dila a ty si ma za to ob­di­vo­val. Sna­žila som sa Ťa pod­po­ro­vať vo všet­kom čo si ro­bil, lebo som ve­dela, aké je to pre Teba dô­le­žité. Lebo si ne­raz pri­znal, že ešte ni­kto Ťa tak ne­pod­po­ro­val ako ja.  Sme roz­dielni. Viem to te­raz a ve­dela som to aj pred tým. Ale išla som stále vpred.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

pe­xels.com

Sna­žila som sa Ti všte­piť to naj­lep­šie a dať Ti zo seba naj­viac ako som ve­dela. Často si mal vý­kyvy ná­lad, často si ma od seba od­há­ňal a po­tom zase vo­lal späť. Sám dobre vieš, koľ­ko­krát som Ťa ča­kala dlho do noci, kým si pri­šiel z práce, celý una­vený, s ve­če­rou na stole, s úsme­vom na pe­rách, s ob­ja­tím me­dzi dve­rami. Bola som tu pre Teba vždy. Sna­žila som sa, aby si sa u mňa cí­til ako doma a viem, že si sa tu tak cí­til.

Ne­vy­čí­tam Ti, že si ma ne­chal tak. Viem, že sa v Tebe dlho bili rôzne po­city a zmätky. Viem, ženy predo mnou Ťa ne­raz skla­mali a kla­mali. Po­tom si bol dlho sám a dlho si žil ta­kým tým suk­nič­kár­skym ži­vo­tom, kde si zo­hrá­val hlavnú úlohu ty SÁM. Pod­pí­salo sa to na Tebe a na tom, že si často za­bú­dal na ľudí okolo a vi­del si len seba.

A zrazu sa ob­ja­vilo žieňa, ktoré chcelo tro­chu po­zor­nosti pre seba, ktoré Ti dá­valo viac ako všetky pred­tým a ty si to akosi ne­ve­del pri­jať. No ne­ve­del si ani dať. Je­diné, čo ma mrzí je to, že som za­bú­dala na seba. Tak veľmi som chcela, aby si bol spo­kojný a šťastný, že ani ne­viem, kedy si mi za­čal šľa­pať po krku. Sna­žila som sa tu byť pre Teba aj vtedy, keď si pre­ží­val naj­ťaž­šie ob­do­bie v ži­vote. Obaja vieme o čom ho­vo­rím, keď si mi pla­kal na ra­mene a ja som vtedy ve­dela, že mu­sím byť silná a po­držať Ťa, nech sa deje čo­koľ­vek.

pi­xa­bay.com

Bola som tu. Za to všetko som do­stala len jednu správu, s tým, že nie si šťastný, že Ťa to so mnou ne­na­pĺňa.

Os­talo ti­cho.

Ob­čas mi to ešte stále nedá a pý­tam sa sa­mej sebe, ako sa asi máš. Sčasti sa hne­vám na seba, že som Ťa ne­nau­čila vá­žiť si všetky tieto veci. Mo­hol si mať od­danú a mi­lu­júcu ženu. Ne­chal si ju ísť. Ne­chal si ma ísť. Od­razu Ťa ne­zau­jíma ako sa mám, či som v po­riadku. Ale viem, že každý si je stroj­com svojho šťas­tia a dú­fam, že ty to svoje, ktoré tak dlho už hľa­dáš, raz náj­deš.

Áno, mrzí ma, že sa rozp­ly­nulo všetko to pekné. Ale po­cho­pila som, že ty si typ člo­veka, ktorý často máva ru­kou a ne­prizná si, že mo­hol spra­viť chybu. A ja som člo­vek, ktorý ok­rem svo­jich chýb si za­čal aj tie Tvoje uzná­vať za svoje. Viem, že nie si zlý člo­vek. Len sám možno ob­čas ne­vieš, čo na­ozaj chceš.  Ešte vždy, keď si na Teba spo­me­niem, mu­sím sa zhl­boka na­dých­nuť. Raz to prejde, viem to, no dnes ešte nie, lebo si uve­do­mu­jem, ako veľmi som tu bola pre Teba na 100%.

Komentáre