Drahý muž, 

priala by som si, aby si mi po­ve­dal, ako si sa cí­til. Lebo ni­kdy nie je všetko tak, ako sa zdá. Kiežby som mohla po­ve­dať, že je to len moja chyba, aby som si mys­lela, že ju mô­žem opra­viť. Ale vždy sú na to dvaja.

A ne­po­čul si to, čo sa ho­vorí? Zra­není ľu­dia ub­li­žujú ľu­dom. 

A čia je to chyba? Vi­del si predsa moju dobrú stranu. Stranu, ktorú chce vi­dieť každý.

No ty si sa do­stal hl­b­šie. Do­stal si sa hl­b­šie ako väč­šina, hl­b­šie ako všetci.

View this post on Ins­ta­gram

Where do you want to tra­vel? @greg­ben­nati

A post sha­red by The­Coup­le­Go­als (@coup­le­go­als) on

Nech­cela som, aby si ve­del, že môjmu srdcu je zima. Nech­cela som, aby si ve­del, ako veľmi zlo­mená som. Ho­vo­rila som ti, nech od­ídeš. No ty si zo­stal. To bola tvoja chyba. Vy­bral si si to­tiž mi­lo­vať moju zlo­menú a hl­bokú časť.

Mi­lo­val si ma tak veľmi, ako si slepý člo­vek praje vi­dieť. Priala by som si, aby som mala dosť od­vahy ti po­ve­dať, že to za chvíľu skončí. Pre­tože… aké sú re­álne šance, že sa za­mi­lu­jem do môjho naj­lep­šieho pria­teľa?

A aj vtedy si mi po­ve­dal, že zo­sta­neš, a ja som tomu ne­ro­zu­mela. Ne­ve­del si, že ti zlo­mím srdce?

Po­ka­zila som našu lásku ja, pri­zná­vam. 

A tak, milý muž, kto­rého som zra­nila – je mi ľúto tvojho zlo­me­ného srdca. Je mi ľúto, aký chaos som v tvo­jej mysli spô­so­bila. Mrzí ma, že si za mnou smú­til. Mrzí ma každá jedna spo­mienka, ktoré ti na­že­nie do očí slzy.

Alebo som ti to na­ozaj mala po­ve­dať skôr? Lenže ľu­dia rastú a me­nia sa. Mi­nu­losť bude rov­naká, ale bu­dúc­nosť sa môže ešte zme­niť. Uve­do­mu­jem si všetky moje chyby, ktoré som spô­so­bila ja. Uve­do­mu­jem si, že som ti zlo­mila srdce.

A na­ozaj úp­rimne mô­žem po­ve­dať, že sa ospra­vedl­ňu­jem za škody a bo­lesť, ktorú som ti spô­so­bila. Dú­fam, že jed­ného dňa „vy­ras­tieš“ a vy­lie­čiš sa zo zlo­me­ného srdca, ktoré som ti ne­chala po mo­jom od­chode.

Zbo­hom.

Zdroj: thought­ca­ta­log.com

Komentáre