Jednoducho nie!
Neviem a nemôžem sa tváriť, že to úžasné kamarátstvo a následný vzťah neboli, nedokážem to. Boh mi je svedkom, že som sa snažila, vážne som chcela… Lenže, chcem ísť ďalej. Pripomínaš mi všetko to zlé a zároveň všetko to krásne. No hlavne, pripomínaš mi skutočnosť, že ľudia si nezaslúžia druhú, nie to ešte tretiu alebo štvrtú šancu.
Konečne mám v živote človeka, pri ktorom v to opäť verím, že každý má právo na druhú šancu, chcem tomu veriť. Rovnako ako to, že láska je silnejšia ako nejaké horské dráhy, a že sa to spoločne dá zvládnuť.
Možno som slabá. Lebo nedokážem nahradiť naše spomienky a premazať ťa v nich tak, ako to zrejme práve robíš ty. A možno práve naopak. Možno som tá silná, lebo ťa chcem nechať v minulosti a so sebou si zobrať všetky krásne spomienky a zároveň každú jednu zlú skúsenosť. Poučiť sa, ísť ďalej a spomínať na to dobré.
Nie, Muco, neprajem ti nič zlé. Práve naopak. Z celého srdca ti želám len to najlepšie a za všetko ti ďakujem.
Za úsmev na perách. Slzy v očiach. Za bolesť, keď som verila, že už to nikdy nebudem ja. Za moje nové ja, ktorým som aj vďaka tebe. Ďakujem ti Muco, za tých pár rokov a zároveň, zbohom, ja idem ďalej!
