Už som v sebe na­do­bú­dala po­cit „Ma­lého princa“ a mys­lela som si, že ne­pat­rím do tohto sveta, no vďaka tomu, že si mi pri­šiel do ži­vota som prišla na to, že nie­lenže sem pat­rím, no pat­rím k tebe

Či mi ve­ríš alebo nie, do­te­raz ne­pri­šiel je­diný deň, kedy by som ľu­to­vala, že sa stalo všetko presne tak, ako sa stalo. Ne­ľu­tu­jem je­diný deň, ktorý som s te­bou strá­vila. Pri­šiel si ako hu­ri­kán, ne­ča­kane. Po­kiaľ sa teda ba­víme o tom sú­krom­nom ži­vote, o tom blíz­kom, o tom ži­vote pl­nom in­ti­mity, do­ty­kov, boz­kov, ob­jatí a lás­ky­pl­ných ci­to­vých pre­ja­vov. Pri­znám sa ti, že som si ťa všimla už dávno pred­tým. Nie raz som si uve­do­mila a po­lo­žila si otázku pri tom, čo si po­ve­dal alebo ako si re­a­go­val, čo ak si tým pra­vým? Ne­chá­vala som si to pre seba. Ne­za­mýš­ľala som sa nad tým, len som to jed­no­du­cho ne­chala všetko tak. Ply­núť. Možno som tomu ne­pri­kla­dala väčší vý­znam. Bola to myš­lienka, ktorá sa v jed­nom oka­mihu vy­no­rila a rýchlo sa vply­vom iných sta­rostí v ži­vote nie­kam skryla.

zdroj: unsp­lash.com

Možno som však ten väčší vý­znam pri­kla­dať tomu všet­kému aj mohla. Alebo čo ak predsa len nie? Čo ak na to ne­bol ešte ten vhodný čas? Čo ak som si mu­sela pre­žiť a uve­do­miť ešte mnoho iných vecí, aby sme boli na seba do­sta­točne pri­pra­vení. Pri­pra­vené dve duše. Dve stra­tené duše, ktoré sa možno toľké roky hľa­dali  a jed­ného dňa sa na­šli. Uve­do­mila som si však ča­som, že si ako ja… Uve­do­mila som si pri tebe, že nie som je­diná, ktorá vníma ži­vot úplne od­liš­ným spô­so­bom ako ten zby­tok ľudí na­vô­kol. Bola som člo­ve­kom, čo si naj­viac ne­ce­nil pe­niaze, úspech či ka­ri­éru dru­hého, ale dobro člo­veka a jeho schop­nosť za­pad­núť do môjho ži­vota a mi­lo­vať ma tak ako ja jeho.

Po­stu­pom času som prišla na to, že som sa asi mý­lila. Pre­sved­čil si ma o tom, že hoci sú v tomto svete hod­noty ľudí po­väč­šine zvrá­tené, exis­tujú stále takí, a ty si je­den z nich, ktorí do­kážu člo­veku pravý opak. Pri­znám sa, dlho som si pri­pa­dala ako z dru­hej ga­la­xie. Mala som po­cit, že ne­za­pa­dám do tohto sveta. Mala som po­cit, že moja pla­néta, z kto­rej po­chá­dzam a možno som dú­fala, že sa tam raz nie­kedy vrá­tim, sa na­chá­dza nie­kde ďa­leko v ne­do­hľadne v tej ob­rov­skej ga­la­xii. Ne­cí­tila som sa tu doma.

No od­kedy som ťa spoz­nala dal si mi po­cit, že ten do­mov nie­lenže mám na tejto pla­néte, ale aj ten, že ten do­mov pre­sta­vu­ješ ty. A presne za to, že si mi uká­zal, kam sku­točne pat­rím ti mô­žem po­ve­dať len „ďa­ku­jem“ a že oň ni­kdy nech­cem prísť, pre­tože môj do­mov je vedľa teba a si ním ty, oby­čajný a pri­tom tak úžasný chlap, ktorý mi do­ká­zal, že sa stále oplatí ve­riť a ne­za­nev­rieť na lásku.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Komentáre