Ľud­ský ži­vot je dô­le­žitý! To ur­čite vieš a viem to aj ja. Denne sa stre­tá­vam s člán­kami, kde ľu­dia pri­chá­dzajú o ži­vot. Či to je z dô­vodu cho­roby, ne­hody, alebo ne­ja­kej inej si­tu­ácie. No vždy ma to chytí za srdce a vy­vo­láva to vo mne smú­tok. Naj­hor­šie je, keď člo­vek príde o ne­jakú osobu, ktorú  má rád. Možno ten po­cit po­znáš a možno nie. Ale vší­mam si, že nie­kedy si ne­uve­do­mu­jeme, to čo máme.

Po­znám veľa myš­lie­nok o tom, že si za­čneme vá­žiť to, čo sme mali, až keď to stra­tíme. Prečo to takto je? Za­mys­lela som sa nad tým, prečo exis­tujú hádky a ne­prí­jemné si­tu­ácie, s kto­rými sa stre­tá­vame den­no­denne. Keď ťa nie­kto na­hnevá, príde si­tu­ácia, keď toho člo­veka nech­ceš ani vi­dieť. Ale keď sa za­mys­líš, že po tom tvo­jom od­chode ho už možno ni­kdy ne­uvi­díš, tak ti je smutno.

pexels-photo-25105

photo: pe­xels.com

Há­dame sa a ne­vá­žime si spo­ločné chvíle, ktoré sú pre nás vlastne da­rom. Naj­hor­šie, čo v ži­vote môže byť je to, že už ne­ja­kého člo­veka ni­kdy ne­uvi­díš a ni­kdy mu už ne­bu­deš môcť po­ve­dať, to čo si mala na srdci. Ale prečo člo­vek za­čne roz­mýš­ľať nad tý­mito ve­cami až vtedy, keď nie­koho stratí?

Sa­moz­rejme, že toto všetko patrí me­dzi smutné dni a možno aj roky. Ale je­diné, čo ti mô­žem od­po­ru­čiť je to, že ni­kdy sa za svoje city ne­hanbi. Ni­kdy v sebe ne­uk­rý­vaj tvoje po­city. Vždy, keď me­dzi te­bou a nie­kým  blíz­kym dôjde k vý­mene ná­zo­rov, ne­za­bú­daj to hneď urov­nať, vy­svet­liť si to a ukon­čiť to slo­vami, že ti na da­nej osobe zá­leží a že ju máš rada. Aj keď máš v sebe aký­koľ­vek hnev, aj keď ti ne­jaká osoba strašne ub­líži, ni­kdy ne­za­budni na to, že tú osobu mô­žeš stra­tiť a bolo by pre teba ne­únosné, že si ne­po­ve­dala to, čo si chcela.

Keď si ne­jakú ta­kúto vec za­čneme uve­do­mo­vať má to niečo do seba. Či si stra­til nie­koho alebo ešte nie. Môže to prísť a my sa s tým mu­síme zmie­riť.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk
pexels-photo-192555

photo: pe­xels.com

Je sa­moz­rejmé, že keď si na­štvaná, tak v tebe pre­vlá­dajú ne­ga­tívne myš­lienky a emó­cie, a ťažko je dať na po­vrch tie dobré, ale pra­cuj na tom. Nič nie je také hrozné, ako to vy­zerá a ten hnev v tebe o ne­jakú ho­dinku po­mi­nie a ty by si mohla uro­biť niečo, čo bu­deš navždy ľu­to­vať.

Ľud­ský ži­vot je veľmi krehký a ni­kdy ne­vieme, čo sa stane. Podľa môjho ná­zoru každý máme svoj osud a ni­kto ho ne­ovp­lyvní. Tak sa majme radi a buďme k sebe milí. Viem, nie­kedy to na­ozaj nejde, ale vždy si spo­meňme na to, že si mu­síme vá­žiť každý mo­ment v na­šom ži­vote.

Ja osobne som si pre­šla stra­tou blíz­kej osoby a veľa vecí, a si­tu­ácií by som chcela vrá­tiť späť. Chcela by som, aby tá moja mi­lo­vaná osoba as­poň na chvíľku bola znova pri mne a aby som jej mohla po­ve­dať, ako veľmi mi chýba a to, ako ju veľmi ľú­bim. No už to späť ne­vrá­tim.

pexels-photo-101063

photo: pe­xels.com

Ni­kdy to nie je také zlé, ako to vy­zerá, a preto ni­kdy ne­vys­lov slová, ktoré by si mohla ne­skôr ľu­to­vať. Vždy si cti kaž­dého člo­veka a sprá­vaj sa k nemu tak, ako na­po­sledy. Ne­ne­chajme žia­den osud, aby nás uro­bil smut­nou. Buďme šťastné a aj keď nie­kedy príde k ne­ja­kej strate, tak si bu­deme môcť po­ve­dať, že sme da­nej osobe dali lásku, akú sme mohli a nič ne­ľu­tu­jeme 🙂 

Komentáre