Priala by som, aby som mohla vziať späť všetko, čo sa stalo doteraz.
Aby som našla každý zlomený kúsok zo mňa, aby som mohla vrátiť moje zvedavé otázky, ktoré mi teraz zakotvili v hlave. Dúfala som, že ti budem rozumieť, že si budeme tak veľa dôverovať, no zistila som, že nemôžeme. Je to nemožné.
Väčšina mladých teraz vie, že svet nie je ľahký. Moje srdce zažilo toľko sklamania, že sa z toho neviem spamätať. Nechala som sa uniesť tým, že ty si ten správny. Prešla som už mnohými nesprávnymi mužmi. Bolo tu veľa mužov. Každý z nich odtrhol moju schopnosť milovať, no ja som sa odmietla vzdať sna o dokonalom vzťahu, a tak som si nechala stále otvorené srdce. Stále som držala hlavu vysoko a vždy som dúfala, že budem pre niekoho „dosť dobrá“.
Po rokoch, kedy som sa trápila, som konečne našla niekoho, kto ma zmenil. Cítila som sa s ním celá v každom smere. Keď som bola s ním, moja neistota neexistovala. Urobil ma šťastným, rozveselil ma a dala som mu dôveru. No zničil ju.
A opäť som nebola dosť dobrá. Znovu som bola len „tá druhá“. Znovu prišla úzkosť a otázky. Prečo nie som pekná tak ako ona? Prečo nie som taká chudá ako ona? Čo má ona a ja to nemám? Prečo som mu tak ľahko uverila? Prečo musím byť taká naivná?
Všetci moji priatelia ma presviedčali, že to tak nie je. Že to nie je moja chyba. Povedela som im, že viem, že majú pravdu. Avšak v hlave viem, že tomu neverím, v mojej hlave je to stále moja chyba.
Viem, že možno už nikdy nebudem dôverovať mužom. Viem, že už nikdy nebudem mať u nikoho 100 % dôveru.
Takže, ospravedlňujem sa.
Je mi ľúto, že ti nebudem veriť, ale nemôžem. Aspoň teraz.
Prepáč, že si do môjho života prišiel práve vtedy, keď mám problémy s dôverou.
Ale prosím, pochop to.
Zdroj: thoughtcatalog.com
