Ťažké dni. Sú našou súčasťou a preto ich musíme prijať či už chceme alebo nie. Pocity, kedy ani nevieme poriadne vdýchnuť dostatok vzduchu, aby sme nakŕmili naše hladné pľúca bažiace po štipke čerstvého čistého vzduchu v tomto nedýchateľnom svete. Kedy jediné logické východisko je sadnúť si do kúta a vyplakať si dušu, ktorej kúsky si následne pozbierame so všetkou „hrdosťou“ a pozliepame z nej opäť svoju podobu.

Ak sa raz budeš cítiť podobne a niekto sa ťa opýta či je ti dobre, môžeš mu bez obáv odpovedať úprimne. Sme len ľudia, ktorí robia chyby a potom znášajú následky. Niektorí za ne aj prevezmú zodpovednosť a poučia sa z nich. Rovnako aj ty si len človek, ktorý koná tak ako najlepšie vie. Robíš síce rozhodnutia, ktoré sa niekedy ukážu ako nesprávne ale no a čo? Veď o tom to je. Neukazuj ľudom tú falošnú masku fantáziou vytvoreného pokoja a harmónie. Aký to má zmysel? Ukázať im cudziu škrupinu a potom prechovávať hnev pretože tomu uverili. Necítiť sa dobre je v poriadku. Nechaj to vyplávať von, prejav čo cítiš inak sa budeš nadosmrti krútiť v nikdy nekončiacej špirále, v ktorej sa už tebe samotnej budú miešať predstavy s realitou.

zdroj: unsplash.com