Ako oby­va­te­lia pr­vého sveta máme šťas­tie, že si mô­žeme módu uží­vať podľa vlast­ných pri­vi­diel. Máme prí­stup ku kva­lit­ným aj maso­vým re­ťaz­com, mô­žeme si vybe­rať me­dzi rôz­nymi štýlmi a tak­mer kaž­dých pár týž­dňov je na regá­loch niečo nové. Lenže nič z toho sa ne­deje bez veľ­kej ceny, ktorú pla­tia nie­len vý­rob­co­via v to­vár­ňach, ale aj ži­votné pro­stre­die. Na­šťas­tie však exis­tujú rie­še­nia.

Ke­dysi bý­vala móda výsa­dou boha­tých, za­tiaľ čo tí chu­dobní no­sili len to, čo im prišlo pod ruku a záro­veň doká­zalo napl­niť ich prak­tické po­treby. To zme­nila až in­dus­tria­li­zá­cia a ma­sová vý­roba, vďaka kto­rej sa mož­nosti pro­duk­cie zvý­šili a ná­klady zní­žili. Prvá sve­tová vojna, po­čas kto­rej išli všetky zdroje do vojny, za­zna­me­nala ďal­šiu vý­raznú zmenu. Tak­mer ni­kto si nemo­hol dovo­liť roz­ha­dzo­vať a ob­lie­kať sa do ne­prak­tic­kého oble­če­nia, preto za­čali aj tie naj­lep­šie kraj­čírne pro­du­ko­vať “nosi­teľné” oble­če­nie vo veľ­kých množ­stvách. Šaty síce boli pro­du­ko­vané ma­sovo, no stále boli v ru­kách reno­mo­va­ných kraj­čí­rov, a preto boli aj kva­litné. Po skon­čení vojny sa tento feno­mén udr­žal a móda — nie­len prak­tická, ale aj pekná — sa ko­nečne pri­blí­žila k ma­sám. Od­vtedy sa to v pod­state ne­zme­nilo.

Ale zme­nilo sa zato veľa iných vecí. V snahe za vý­robu čo naj­viac ušet­riť ju veľké re­ťazce pre­su­nuli do roz­vo­jo­vých kra­jín v Ázii a Af­rike, kde za­mest­nanci, často malé deti, zaží­vajú otrasné pod­mienky za smiešne platy. O tom sme však už všetci po­čuli. Iste aj ty na sebe máš ne­jaký kú­sok, ktorý má na eti­kete “made in China/In­dia/In­do­ne­sia/Pa­kis­tan” a po­dobne. Mám ho aj ja a preto sme v tom všetci spolu. Nej­deme ťa pre­svied­čať, aby si te­raz de­mon­štra­tívne spá­lila všetko svoje oble­če­nie po­dob­ného pô­vodu — to by na­opak bolo cel­kom kon­tra­pro­duk­tívne. Ob­lie­kať sa do týchto zna­čiek je po­hodlné a vý­hodné a ich móda vie vyze­rať veľmi pekne, takže sa niet čomu čudo­vať. No na­priek tomu ne­zaš­kodí sa o týchto ve­ciach in­for­mo­vať a as­poň sa obze­rať po al­ter­na­tív­nych spô­so­boch.

the_true_price_of_cheap_fashion_notjustalabel_885236277
foto: not­ju­stla­bel

Módny prie­my­sel, ktorý ročne otočí viac ako je­den bi­lión eur (1,000,000,000,000) sa na aký­koľ­vek mate­riálny ne­dos­ta­tok sťa­žo­vať ne­musí. Záro­veň je až dru­hým najz­ne­čis­ťu­jú­cej­ším prie­mys­lom na svete, hneď po tom rop­nom. Su­rové prí­rodné mate­riály (v tom lep­šom prí­pade), ako na­prí­klad ba­vlnu (ktorá si na pes­to­va­nia vyža­duje nad­prie­merné množ­stvo vody a pes­ti­cí­dov), treba spra­co­vať, zo­šiť, do­stať na druhú stranu sveta a po­tom pre­dať. A to všetko sa­moz­rejme čo naj­lac­nej­šie. V prie­behu tohto pro­cesu sa vy­užijú ti­sícky lit­rov vody (na jedny oby­čajné rifle tak­mer 7,000 lit­rov, na bavl­nené tričko 1,500 lit­rov) a ume­lých far­bív, ktoré ne­ško­dia nie­len pro­stre­diu ale aj nám, keď si oble­če­nie jed­ného dňa oble­čieme a ne­daj­bože sa v ňom aj spo­tíme. Na mies­tach, kde sa oble­če­nie pro­du­kuje, ve­dia kra­ľu­júcu farbu budú­cej se­zóny od­had­núť aj podľa toho, akú farbu má ich rieka. A to, že ná­kladné lode pre­vá­ža­júce oble­če­nie minú mili­óny lit­rov pa­lív, je len de­tail.

75511
foto: appa­rel re­sour­ces

Úplne boj­ko­to­vať módny prie­my­sel sa­moz­rejme nie je žiadne rea­lis­tické rie­še­nie. Nemô­žeme (na­šťas­tie, alebo bohu­žiaľ?) cho­diť po uli­ciach nahí a väč­šina z nás sa chcú sami sebe, alebo os­tat­ným, pá­čiť. Módne značky na­šim már­ni­vým po­tre­bám per­fektne na­hrá­vajú a ešte za také dobré ceny! No práve re­ťazce, ktoré ponú­kajú lacné (a me­nej kva­litné) oble­če­nie v ob­rov­ských množ­stvách (Pri­mark, Fore­ver 21…) by si na hlavu mali sy­pať naj­viac po­pola. Ich rýchla pro­duk­cia a po­treba mať kaž­dých pár týž­dňov vo vý­klade nové ko­lek­cie si na ži­vot­nom pro­stredí pýta naj­vyš­šiu daň. No ro­bia to pre nás, pre­tože presne po tom vy­tvá­rame do­pyt. Je­den týž­deň oble­če­nie vi­díme na pred­vá­dza­com móle, ná­sedne trend spro­pa­guje pár popu­lár­nych ce­leb­rít a my sa doň zami­lu­jeme. O pár týž­dňov už exis­tuje lac­nej­šia ver­zia z bež­ného re­ťazca, ktorú si mô­žeme dovo­liť, pre­tože ori­gi­nál je sku­točne len pre hor­ných de­sať­ti­síc. Sa­moz­rejme, že sa pote­šíme a ne­odo­láme.


Je však dôle­žité ve­dieť, že mať rada módu, trendy, chcieť sa pekne ob­lie­kať a dobre vyze­rať sa s eko­lo­gicky cí­tia­cim prí­stu­pom k pla­néte vô­bec nevy­lu­čuje.
Len je to s ním tro­chu ná­roč­nej­šie, no malo by nám to stáť za to — najmä ak nám nie je ľa­hos­tajný stav ži­vot­ného pro­stre­dia, pod­mienky, v kto­rých žijú jeho vý­rob­co­via, ako aj naše zdra­vie. Exis­tuje pár jed­no­du­chých pra­vi­diel, ktoré si mô­žeme (as­poň sčasti) osvo­jiť, aby sme sa pri­dali do pár ro­kov sta­rého hnu­tia udr­ža­teľ­nej, alebo aj “eko módy”. Patrí me­dzi ne:

  • Sú­stre­diť sa na oble­če­nie od lo­kál­nych vý­rob­cov, pre­tože toto oble­če­nie ne­bolo vyro­bené det­skými a smiešne pla­te­nými za­mest­nan­cami a bolo zaň nor­málne za­pla­tené (roz­umej nie 10 dolá­rov za me­siac). V na­šom prí­pade stačí, ak oble­če­nie po­chá­dza z európ­skych kra­jín, čo si väč­ši­nou vyža­duje seri­óznu pát­ra­ciu mi­siu.
  • Čo naj­viac sa vyhý­bať ume­lým lát­kam a far­bi­vám, ktoré mô­žeme nájsť vypí­sané na eti­kete oble­če­nia. Aj spra­co­va­nie prí­rod­ných mate­riá­lov má svoju daň, no stále nie sú tak škod­livé pre naše telo, ži­votné pro­stre­die, ani jeho tová­ren­ských vý­rob­cov.
  • Zba­vo­vať sa oble­če­nia roz­umne — vy­mie­ňa­ním me­dzi kama­rátmi, veno­va­ním na cha­ritu, daro­va­ním. Po­kiaľ je v sluš­nom stave, nie­kto sa mu ur­čite po­teší a exis­tuje množ­stvo por­tá­lov, kde sa dá vy­mie­ňať za iné kúsky, alebo rovno pre­dá­vať.
  • Pre­skú­mať trh so se­káčmi. Už aj u nás sa obja­vujú se­cond handy, ktoré ne­pre­dá­vajú ška­redé šunty sťa z bab­ki­nej po­valy, ale na­opak pekné a za­cho­valé oble­če­nie, za ktoré sa ni­kto ne­musí han­biť. Na­vyše takto aj ušet­ríš.

Ok­rem seká­čov ako NO­SENE, exis­tujú aj pre­daj­co­via s tro­chu iným prí­stu­pom. Nejde im o to, pre­dať čo naj­viac oble­če­nia v čo najk­rat­šom čase za čo naj­niž­šie ceny. Na­opak, vyrá­bajú kúsky vraj na celý ži­vot. Stačí si vygo­og­liť “sus­tai­na­ble fas­hion bou­ti­ques” v kon­krét­nom meste a mô­žeš si vybe­rať. Tento prie­my­sel rozk­vitá vo veľ­kých met­ro­po­lách ako Lon­dýn, New York, alebo Ber­lín a prvé po­kusy už je vidno aj v Prahe, najmä čo sa týka buti­kov in­špi­ro­va­ných re­tro mó­dou. Nevý­ho­dou je je­dine to, že si za ta­kéto oble­če­nie pri­pla­tíš, keďže bola jeho vý­roba lo­kálna, po­riadne za­pla­tená a záso­bená orga­nic­kými mate­riálmi bez škod­li­vých che­mi­kál­nych pre­pa­rá­tov a far­bív. Dú­fajme, že sa tento trend one­dlho do­stane aj k nám.

zdroj: www.star­ti­tup.sk/udr­za­telna-moda-preco-by-ta-zau­ji­mat/