Ho­vo­ríš o sebe v dob­rom? Keď uro­bíš chybu, za­vrieš oči, zhl­boka sa na­dých­neš a od­pus­tíš si? Keď spad­neš, šep­káš si po­vzbu­divé slová, až kým sa znova ne­poh­neš? Pre­stala si sa už sú­stre­diť len na to, čo bolo a za­čala si sa viac za­me­ria­vať na to, čo bude?

Ty učíš ľudí, ako s te­bou za­ob­chá­dzať.

Učíš ich to spô­so­bom, ako sa sme­ješ na vlast­ných vti­poch, ako sa na seba usme­ješ v zrkadle, alebo ako si ob­jed­náš svoje ob­ľú­bene jedlo bez toho, aby si sa bála, ako sa na teba budú po­ze­rať os­tatní.

Učíš ich to spô­so­bom, akým sa ne­us­tále pý­taš, ako ni­kdy ne­po­chy­bu­ješ o tom, čo cí­tiš vo svo­jom srdci. Spô­so­bom, akým na­sle­du­ješ svoje sny, aj keď zvy­šok sveta je voči tomu skep­tický.

unsp­lash.com

Učíš ľudí, ako sa s te­bou roz­prá­vať cit­livo, ako byť vočí tebe tr­pez­livý a milý, ako ti od­pus­tiť, po­vzbu­diť ťa, po­čú­vať a dô­ve­ro­vať ti.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Učíš ich, ako na teba po­čkať, ako ťa ne­chať roz­prá­vať, chy­tiť ťa za ruku, po­boz­kať alebo ob­jať, keď sa za­čneš v noci triasť od zimy a sna­žíš sa to za­mas­ko­vať. Učíš ich to spô­so­bom, ako si za­bo­ríš ko­lená do hrud­níka, spô­so­bom, ako si na­ne­sieš lí­cenku na tvár, alebo s akou opatr­nos­ťou si ob­via­žeš rany na koži.

Ne­us­po­ko­juj sa s hne­vom alebo hor­kos­ťou len kvôli hla­som, ktoré ťa uml­čia na­miesto toho, aby si sa od­vá­žila roz­prá­vať. Ne­po­vo­ľuj ne­ga­tívu, aby si zme­nila svoje vlastné zo­bra­ze­nie, alebo aby vzťahy vy­tvo­rili tvoju vlastnú de­fi­ní­ciu.

unsp­lash.com

Spô­so­bom, akým sa o seba sta­ráš, oceň svoju ne­do­ko­nalú a krásnu by­tosť – takto učíš ľudí, ako s te­bou za­ob­chá­dzať.

Keď sa do­sta­neš do hádky s nie­kým, koho mi­lu­ješ, ne­vy­chá­dza ti všetko tak ako má, alebo máš po­cit, že sa tvoj ži­vot stáva ťaž­ším, tak ľu­dia ve­dia, že ťa majú re­špek­to­vať tak, ako re­špek­tu­ješ samú seba. Sú k tebe lás­kaví spô­so­bom, ako si ty k vlast­nému srdcu. Mali by ťa oce­niť rov­nako, ako ty kla­dieš hod­notu na svoje myš­lienky a by­tosť. Mali by ťa mi­lo­vať tak, ako si sa ty za­mi­lo­vala do seba – aj na­priek ne­do­ko­na­los­tiam, ne­ús­pe­chom a ku­som z teba, ktoré stále pra­cujú na tom, aby si sa stala tým, kým chceš.

To, ako so se­bou ho­vo­ríš, po­čú­vaš svoje srdce, po­vzbu­dzu­ješ sa a ras­tieš: to je to, čo ur­čuje os­tat­ným, ako s te­bou za­ob­chá­dzať. S re­špek­tom.

Komentáre