Hľadáme lásku.
Vchádzame do vzťahov.
Odchádzame niekedy s bolesťou a slzami v očiach.
Čo v nás ostáva?
Sú to len lásky, po ktorých máme ťažké srdce a bojíme sa na ne spomínať? Bojíme sa otvorenia starých rán?

Vždy si budem pamätať tie chvíle, keď sme ležali vedľa seba, pozerali na farbiacu sa oblohu, ktorá nás vždy tak fascinovala. Obloha. Príroda. Jeseň. Farby. Padajúce lístie. Obaja sme obdivovali. To nás na oboch zaujalo najviac.

Nie si tuctový chlapec, ktorý prvé, čo si na babe všimne je značka topánok.
Si chlapec, ktorému chcem otvoriť svoje srdce a cítiť sa nahá. Nahá duša bez tajomstiev. Bez výčitiek. Len s odhodlaním prekonávať všetko zlé, čo nás na našej ceste stretne.
Možno naša cesta neskončí šťastne. Možno áno. Ktovie.
Možno mi ublížiš. Možno ťa budem nenávidieť. A možno ťa budem nekonečne milovať. Možno sa staneš jednou z mojich mladých lások. Možno zostarneme spolu ruka v ruke.