V dob­rých, aj v zlých ča­soch, je nám par­tner do­ko­na­lým zrkad­lom. Ne­pres­tajne, deň po dni a ab­so­lútne pod­ve­dome, od­ráža emó­cie, vzorce a po­stoje, ktoré v sebe no­síme. Je nám najb­liž­ším člo­ve­kom, s kto­rým sa spá­jame na fy­zic­kej aj emo­ci­onál­nej úrovni. Je to on, ktorý sa do­stáva do naj­hl­b­ších vrs­tiev na­šej duše a do­týka sa nás na mies­tach, na ktoré iní ne­majú do­sah. Ro­zo­berá naše vnútro kú­sok po kúsku a uka­zuje nám všetko pekné aj ne­pekné, čo v sebe no­síme.

Ta­kéto des­ti­lo­va­nie na­šich vnú­tor­ných „právd“ ale ne­musí byť vždy prí­jemné a ča­sto­krát nás veľmi bolí. Stručne po­ve­dané, keď ja bu­dem plná po­chyb­ností o sebe sa­mej, keď bu­dem od­mie­tať samú seba, keď sa ne­bu­dem re­špek­to­vať a brať vážne, môj par­tner mi tento po­cit okam­žite po­tvrdí a nedá mi nič, čo si naj­skôr ne­dám sama. Nič s tým ne­uro­bím, zá­kon je takto daný, ener­gie pra­cujú, kocky sú ho­dené, po ak­cii pri­chá­dza re­ak­cia, z in­putu vy­chá­dza out­put. Tak to je.

ALE!

Ak som už do­rá­stla na ženu, ktorá sa vie po­ze­rať na okol­nosti svojho ži­vota tro­chu inak, do­ká­žem hľa­dať vo svo­jom vzťahu po­zna­nie o mne sa­mej. Do­ká­žem hľa­dať od­po­vede na to, PREČO sa niečo deje. Môj par­tner je pre mňa v kaž­dej si­tu­ácii veľ­kým da­rom, pre­tože mi ne­us­tále uka­zuje, čo v sebe ešte ne­mám „roz­uz­lené“. Hľa­dám vo svo­jom vzťahu po­ten­ciál pre svoj rast a trvalé vy­rie­še­nie tráum skrz zrkadlo, ktoré mi na­sta­vuje. Mám prí­le­ži­tosť pri­jať a po­cho­piť všetko, čo sa mi v ži­vote stalo a vy­brať si bu­dúc­nosť podľa svo­jich pred­stáv.

Mood 😍❤️

A post sha­red by Coup­les (@couple.s) on

A ži­vot pôjde ďa­lej. Raz lep­šie, raz hor­šie. No ja som pre­sved­čená o tom, že muž a žena, aj so svo­jimi od­liš­nos­ťami, pat­ria k sebe a ve­dia si na svo­jej ceste ne­smierne po­môcť. Ne­do­ro­zu­me­nia me­dzi nami ne­mu­sia vy­ze­rať ako ne­bez­pečné tre­nie tek­to­nic­kých vrs­tiev spe­jú­cich ku ka­ta­strofe. Je len na nás ako sa na to bu­deme po­ze­rať.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Na­sta­vujme si teda zrkadlo na­vzá­jom a bu­deme rásť spolu. Po­má­hajme si po­cho­piť, čo v sebe no­síme. Na­vzá­jom sa do­pĺňajme. Ne­roz­de­ľujme to, čo mô­žeme spo­jiť. Ne­stojme oproti sebe, každý s ru­kou na hrdle toho dru­hého, ale s lás­kou a po­ro­zu­me­ním sa na­vzá­jom „dví­hajme zo zeme“. Dá­vajme si viac! Za­me­ria­vajme sa na krásu v nás, lebo tá nám dvíha ener­giu. A na­po­kon, uverme, že láska ne­musí byť vy­mod­lená…pri­chá­dza sama, čistá a sku­točná. Ale až vtedy keď o sebe ne­bu­deme po­chy­bo­vať!

Komentáre