Ťažké je nájsť pravú lásku, keď ľudia nosia často masku. Ale keďže nemáme na srdci ochrannú pásku, občas skončíme len ako zárez na opasku. 

Keď si kúpim balíček s dvesto sponkami a už pri pokladni viem, že o dva týždne budem mať tak maximálne tri alebo keď Popoluška šla na ples žúrovať a tancovať s princom s pocitom, že má čas len do polnoci.. tak nejako sa cítim, keď sme spolu vonku. Si úplne super, venuješ sa mi, nečumíš stále do mobilu, pozeráš mi do očí, počúvaš ma a ja aj tak viem, že po príchode domov mi nenapíšeš správu, že ako ti bolo so mnou fasa, ale sa ozveš vtedy, keď sa to tebe bude zrovna hodiť. Vtedy, keď ti nejaká druhá dá košom a ty si spomenieš zrazu na mňa. A ja viem, že aj keď si budem trieskať hlavu o stenu a krútiť hlavou nad svojím správaním, tak s tebou von proste pôjdem. Lebo ty si tak neodolateľný a tak veľmi to s nami ženami vieš…