Bolo nám sú­dené, aby sme sa roz­išli. Všetky prvé lásky sú od­sú­dené na zá­nik. Malo to tak byť…

No nie vždy som za­stá­vala tento ná­zor. Keď sme sa stretli, mala som ohromný po­cit, že my dvaja by sme mohli byť vý­nim­kou. Žeby sme spolu mohli všetko pre­ko­nať, pre­tože máme je­den dru­hého. Za­stá­vala som myš­lienku, že o lásku sa treba sta­rať a hýč­kať si ju. Mys­lela som si, že ak dám do nášho vzťahu všetko, to isté uro­bíš aj ty. Že ak sa ti ot­vo­rím a roz­dám, ot­vo­ríš sa mi rov­nako. Že ak s te­bou bu­dem chcieť trá­viť vše­tok svoj voľný čas a plá­no­vať si s te­bou bu­dúc­nosť, bu­deš ma v tej svo­jej vi­dieť aj ty. Mys­lela som si, že to bude sta­čiť.

tumblr_n65st7byqn1qh4377o1_400

foto: tum­blr.com

Niet po­chýb o tom, že som sa do teba za­mi­lo­vala. A za­mi­lo­vala som sa do teba opäť vo chví­ľach, keď si sa roz­ho­dol, že na mňa bu­deš dobrý. Za­mi­lo­vala som sa do osoby, kto­rou si bol je­den deň a kto­rej som ve­dela, že ak ju bu­dem mi­lo­vať prí­liš, jed­ného dňa sa ňou stane opäť. Ale vý­sled­kom toho, že som trá­vila svoj čas dá­va­ním lásky nie­komu, kto si to ne­za­slú­žil, bolo to, že som naj­viac ub­lí­žila sebe sa­mej a čo viac, že som za­čala pre­mýš­ľať nad de­fi­ní­ciou slova „láska“.

Ne­mohla som však viac od­mie­tať sku­toč­nosť, že si mal aj iné stránky. Tie, ktoré som sa sna­žila ig­no­ro­vať, no tie, ktoré vi­deli všetci na­vô­kol. Ty, ktorý ig­no­ru­ješ všetky moje vo­la­nia a oz­veš sa nad­rá­nom, ty, ktorý so mnou od­mie­taš zdie­lať svoj voľný čas, ty, kto­rému sú pred­nejší všetci, len nie ja, ty, ktorý sa uká­žeš, len keď mu to vy­ho­vuje, ty, ktorý po­ru­šu­ješ do­hody. Ty, ktorý si presne ve­del, kedy a čo po­ve­dať, aby si zni­čil ve­čer, ktorý ešte ani ne­za­čal. Ty, ktorý si si ma dr­žal blízko, ale ni­kdy nie prí­liš blízko na to, aby som bola tvoja. Ty, ktorý si ma ni­kdy nech­cel ne­chať od­ísť, ale zá­ro­veň ty, ktorý si ma ni­kdy nech­cel pri sebe navždy. Ty, ktorý si sa sna­žil udr­žať si ma pod kon­tro­lou a pre­tvo­riť si ma na svoj vlastný ob­raz.

tumblr_m80e7kmqwq1qak4jvo1_500

foto: tum­blr.com

Stala som sa tvo­jím „bo­xo­va­cím vre­com“ len preto, že som sa sna­žila mi­lo­vať ťa. Moje slzy, krik, hádky a ty, ktorý si sa vždy sna­žil uká­zať sa v tom naj­lep­šom svetle a zo mňa uro­biť hys­terku. Ty a tvoje na­fúk­nuté ego. Po­lo­žil si si nie­kedy otázku ako ďa­leko sa takto dá zájsť, kedy ma to pre­stane ba­viť alebo ako sa to celé skončí?

Zdalo sa mi, že som ťa len málo to­le­ro­vala, málo chá­pala, pri­veľmi tla­čila, ale v sku­toč­nosti práve v tom bola moja sila. Sila, pre­tože aj na­priek tomu som to bola ja, kto v tebe vi­del to naj­lep­šie. Sila, pre­tože som ťa na­ďa­lej pod­po­ro­vala. Sila, pre­tože som v teba na­ďa­lej ve­rila. Sila, pre­tože som ťa na­ďa­lej mi­lo­vala… Mys­lela som si, že ak sa bu­dem sna­žiť udr­žať si svoju lásku a mi­lo­vať ťa bez­pod­mie­nečne, tak to možno bude sta­čiť.

Aj na­priek toľ­kej bo­lesti, som si stále mys­lela, že práve láska ti môže po­môcť za­chrá­niť sa. Ni­kdy som sa ne­pres­tala sna­žiť byť pre teba tou naj­lep­šou, aj keď prie­pasť me­dzi nami za­čí­nala byť väč­šia a dni s te­bou ne­zne­si­teľ­nej­šie.

To čo som ne­ča­kala bolo, že tou naj­lep­šou bu­dem. Ale nie pre teba. Čo som si uve­do­mila bolo, že ce­nou za be­z­hra­ničnú túžbu, mi­lo­va­nie ťa a to­le­ran­ciou k tvo­jim ne­dos­tat­kom je se­ba­deš­truk­tívny pro­ces. Zo­bral si si tie naj­lep­šie kúsky zo mňa, aby si vy­pl­nil seba a po­tom si ma opus­til.

tumblr_ng4vqk7vi71r8xcm5o1_500

foto: tum­blr.com

Bol si tá naj­hor­šia vec, ktorá sa mi stala, ale zá­ro­veň tá naj­lep­šia prí­učka, pre­tože si ma na­učil, ako ďa­leko som ochotná zájsť pre osobu, ktorú mi­lu­jem. Ale rov­nako si ma na­učil, čo už nie som ochotná pre ni­koho uro­biť znova. Na­učil si ma, že za­mi­lo­vať sa do seba nie je tou ma­gic­kou ve­cou, ktorú nám pred­sú­vajú ro­man­tické filmy.

Láska je voľba, ale ne­mô­žeš byť je­di­nou oso­bou, ktorá sa snaží udr­žať ju.
Na­učil si ma mi­lo­vať a vá­žiť si seba, no čo viac, na­učil si ma, že ja mám byť svo­jou pr­vou voľ­bou.

Aj na­priek tomu všet­kému ti ďa­ku­jem. Zdá sa to byť zvláštne, že ďa­ku­jem za hu­ri­kán, ktorý si v mo­jom ži­vote za­ne­chal, ale od­chá­dzam so si­lou a is­to­tou, že som zo seba dala všetko to naj­lep­šie. Od­chá­dzam s ve­do­mím, že nie každý si to za­slúži. Od­chá­dzam s vie­rou, že jed­ného dňa sa mi vráti tá láska, ktorú som dala ja tebe. 

co­ver pic­ture: eli­te­daily.com

Komentáre