godandman.com

Predplatné PREMIUM na mesiac ZDARMA.

Zlomené srdce bolí zakaždým inak. Ja som tiež zakaždým inak milovala. Milovala som veci, miesta, zvieratá, priateľov, hviezdy, kvety a tiež ľudí.

Každý deň som sa zamilovala najmenej stokrát. Chcela som mať istotu, že moje srdce nebude nikdy úplné zlomené. No a teraz? Teraz je tak zlomené ako nebolo nikdy predtým, ale možno zlomené nie je, možno sa len vyparilo spolu s letom. Ktovie? Asi len my, ale .. ak je naozaj zlomené tak si ho chcem vyliečiť.

twenty20.com

A čo sa stane potom? 

Budeme šťastní. Budeme sa smiať len tak, pretože môžeme a  chceme. Budeme tlieskať rukami a dupať nohami a zúrivo trieskať dverami a vierskať hrdlami, až kým sa neupokojíme. Budeme proste znova  prejavovať emócie. 

Budeme z celého krku falošne spievať, aby nás počuli až na druhý koniec miesta a vedeli o nás. A oni si už nebudú myslieť, že sme neviditeľní.  

Budeme úžasní, skvelí ľudia, ktorí budú vyrážať dych. Naša vnútorná krása bude nepriehliadnuteľná. Bude oslepovať hrejivým svetlom. 

Áno, naše vnútra budú naozaj neuveriteľne krásne ako tá najúžasnejšia kvetina vo vermíre. A budeme sa mať o koho oprieť. A slová „bolesť“ a „smútok“ viac v našich životoch nebudú zohrávať role. Nebudeme ich poznať. Už viac nie. 

A potom … potom budeme tak silno niekoho ľúbiť, ako to len naše znova zlepené srdcia a duše zvládnu. A zomrieme milovaní. A potom, keď príde koniec, všetci budú plakať od šťastia a lásky. 

No nie teraz. Teraz nebudeme, lebo teraz sme len ZLOMENÍ.

No raz, raz bude všetko v poriadku. 

pexels.com

A čo musíš pre to urobiť? 

Musíš si priznať, že si zlomená. Pretože to, že niektorí ľudia z tvojho života odišli je normálne. Nie všetko má byť krásne a vydržať navždy. Niektorí ľudia sú tu len na chvíľu a ukážu ti, čo je správne a čo nie, ukážu ti, kým môžeš byť a naučia ťa mať rád samého seba. Musíš si priznať pravdu. A život pôjde ďalej.

No nemôžeš byť smutná navždy. Keď si toto uvedomíš, vyliečiš sa. 

A potom bude všetko v poriadku. 

Toto sa oplatí čítať

Viac z kategórieLife