Si do neho naozaj zamilovaná, alebo si zamilovaná len do myšlienky, že ťa miluje? Miluješ ho úprimne alebo iba miluješ ten pocit, keď si vo vzťahu?
Myšlienky a pocity si musíš utriediť.
Keď niekoho miluješ, tak ho miluješ so všetkým. Či už má nejaké zlozvyky, zlé vlastnosti alebo veci, ktoré ti prekážajú. Pravá láska ich prijíma, pretože vie, že žiaden človek nie je dokonalý. Vie, že ľudia sú úžasní aj vtedy, keď nie sú úplne perfektní. Keď si niekoho idealizuješ, máš na sebe ružové okuliare a nepripúšťaš si, že by mal človek zlé vlastnosti. Vidíš ho iba v dobrom svetle a myslíš si, že je tá najdokonalejšia osoba na svete.
Takto sa môže stať, že ľahko skončíš v toxickom vzťahu. Budeš mať klapky na očiach, nebudeš vidieť nič zlé a ďalej si žiť vo vzťahu, ktorý ťa síce bude robiť šťastnou, no len nachvíľu.
Keď niekoho skutočne miluješ, nemáš o ňom veľké očakávania. Vieš, že každý robí chyby, učí sa a mení sa. Keď si zamilovaná iba do myšlienky o ňom, nevieš rozoznať realitu od sna. Myslíš si, že to bude stále také krásne, ako to bolo na začiatku. Myslíš si, že sa nič zlé nemôže stať. No môže. Veľmi rýchlo sa môže všetko zmeniť a tebe zrazu neostane nič.
Prebudíš sa do reality a budeš veľmi sklamaná, že človek, ktorého si považovala za dokonalého a neomylného, má aj zlé vlastnosti. Budeš veľmi prekvapená, ak nesplní všetky tvoje očakávania.
Toto všetko sa stane, keď si zamilovaná len do myšlienky o niekom, nie do neho samého. Pretože človek potrebuje pravú a skutočnú lásku, nie vysnívanú telenovelu.
Žiješ v realite, preto by si mala mať oči otvorené. Milovať, ale nič neočakávať. Byť zamilovaná, no nohami pevne na zemi. Mať niekoho rada, no nie len pre jeho dobré vlastnosti, ale ako celok. Odpúšťať a učiť sa z chýb.
