Ak sa zamiluje niekto s depresiou, je to veľmi rýchle, ľahké a úplne sa do toho ponorí, aj keď má pochybnosti. 

Jediný rozdiel v zamilovaní ľudí s depresiou a bez depresie je ten, že ľudia s depresiou hneď hľadajú dôvody, prečo nemôžu byť s tými druhými, že nie sú dostatočne dobrí a že im to skrátka nevyjde. Boja sa, že ich srdce bude roztrieštené na milióny kúskov a oni opäť budú mať odporné stavy.

Potom sú však ľudia s úzkosťou, ktorí sa zamilujú veľmi pomaly. Majú pocit viny kvôli myšlienkam, ktoré nevedia ovplyvniť a ktoré ich držia v depresii. Stále si hovoria, že ten človek je pre nich až príliš dobrý a že sa im až moc darí na to, aby to bola skutočne pravda. Neustále o sebe a o druhých pochybujú.

Niektorí ľudia s úzkosťou sa zas zamilujú tak, že cítia zmes nádeje a strachu v jednom. Na jednu stranu dúfajú, že konečne našli niekoho, kto s nimi bude celý život, no na druhú stranu neustále pochybujú a potrebujú od druhých počuť, že to s nimi myslia vážne. Boja sa aj toho, že bude im znovu ublížené a že sa z toho nikdy nedostanú. 

Avšak existuje aj niekto, kto sa do lásky zamiluje úplne a naplno. Komu láska pomôže vyliečiť sa z depresie a zahladí všetky stopy po ranách. Okamžite sa stane bezstarostným človekom, ktorý nebude pochybovať o sebe ani o tom druhom. Kto pochopí, že láska prišla do jeho života preto, aby ho potešila a aby ju mohol šíriť ďalej.

Tento človek je šťastný, že môže rozdávať radosť a vzťah je preňho zmyslom života, tak ako aj človek, ktorý sa stal jeho partnerom. Títo ľudia sa zamilujú do všetkého, čo tento vzťah obnáša a budú zrazu zažívať dni, aké predtým nepoznali.

Zamilujú sa do maličkostí a do života samotného.