Ak sa za­mi­luje nie­kto s dep­re­siou, je to veľmi rýchle, ľahké a úplne sa do toho po­norí, aj keď má po­chyb­nosti. 

Je­diný roz­diel v za­mi­lo­vaní ľudí s dep­re­siou a bez dep­re­sie je ten, že ľu­dia s dep­re­siou hneď hľa­dajú dô­vody, prečo ne­môžu byť s tými dru­hými, že nie sú do­sta­točne dobrí a že im to skrátka ne­vyjde. Boja sa, že ich srdce bude rozt­rieš­tené na mi­li­óny kús­kov a oni opäť budú mať od­porné stavy.

Po­tom sú však ľu­dia s úz­kos­ťou, ktorí sa za­mi­lujú veľmi po­maly. Majú po­cit viny kvôli myš­lien­kam, ktoré ne­ve­dia ovplyv­niť a ktoré ich dr­žia v dep­re­sii. Stále si ho­vo­ria, že ten člo­vek je pre nich až prí­liš dobrý a že sa im až moc darí na to, aby to bola sku­točne pravda. Ne­us­tále o sebe a o dru­hých po­chy­bujú.

 

Nie­ktorí ľu­dia s úz­kos­ťou sa zas za­mi­lujú tak, že cí­tia zmes ná­deje a stra­chu v jed­nom. Na jednu stranu dú­fajú, že ko­nečne na­šli nie­koho, kto s nimi bude celý ži­vot, no na druhú stranu ne­us­tále po­chy­bujú a po­tre­bujú od dru­hých po­čuť, že to s nimi mys­lia vážne. Boja sa aj toho, že bude im znovu ub­lí­žené a že sa z toho ni­kdy ne­dos­tanú. 

Av­šak exis­tuje aj nie­kto, kto sa do lásky za­mi­luje úplne a na­plno. Komu láska po­môže vy­lie­čiť sa z dep­re­sie a za­hladí všetky stopy po ra­nách. Okam­žite sa stane bez­sta­rost­ným člo­ve­kom, ktorý ne­bude po­chy­bo­vať o sebe ani o tom dru­hom. Kto po­chopí, že láska prišla do jeho ži­vota preto, aby ho po­te­šila a aby ju mo­hol ší­riť ďa­lej.

Tento člo­vek je šťastný, že môže roz­dá­vať ra­dosť a vzťah je preňho zmys­lom ži­vota, tak ako aj člo­vek, ktorý sa stal jeho par­tne­rom. Títo ľu­dia sa za­mi­lujú do všet­kého, čo tento vzťah ob­náša a budú zrazu za­ží­vať dni, aké pred­tým ne­poz­nali.

Za­mi­lujú sa do ma­lič­kostí a do ži­vota sa­mot­ného.

Komentáre