Prežili sme toho veľa. Veľa krásneho, mnoho nezabudnuteľného a z časti aj malých nepríjemných udalosti, ktoré k životu už patria. Boli to nádherné dní, naplnené radosťou, smiechom, šťastím, láskou, vínom a spoločne stráveným časom a sarkastickými poznámkami. Nikdy by ma nenapadlo, ani vo sne, že raz príde konečná a toto všetko skončí. Láska si nevyberá, príde keď ju najmenej čakáš, odíde keď ju potrebuješ najviac.
Obaja sme pochybili.
zdroj: pinterest.com

Ale nešírme nenávisť, na miesto lásky ktorá tu po celý čas bola. Bol si mojou láskou, bol si tým, o čom si si myslela že nikdy nebudeš. Viem, nebol si prvý, ale ako som dúfala, že budeš ten posledný. A možno si ani len netušil, že si znamenal viac ako ktokoľvek iný predtým a že som ťa k sebe pustila viac ako kohokoľvek predtým. Ale stalo to za to, hoci by to trvalo len sekundu, stalo by to za to vždy.
Vedel si o tajomstvách, ktoré mali zostať nevypovedané.
Videl si veci, ktoré mali byť videné iba mnou. Bola to intimita, tá skutočná. Kedy bolo všetko prirodzene. Kedy nešlo iba o sex, či predstierané city. Netrebalo nič zapierať alebo ukrývať. Bolo to tu, bolo to prirodzené a krásne. Bola to voľnosť ktorú sme cítili, láska, ktorá tomu dodávala taký očarujúci šmrnc. Bolo to o dokonalom a hlbokom poznaní seba samých.

Ale ako to už býva, každý príbeh svoj koniec má. Ten náš takisto. Zrejme sa už nikdy nezahľadíme jeden druhému do očí, nebudeme sa spoločne smiať,spoločne zaspávať,milovať, nezažijeme spoločnú starobu po boku toho druhého, ani nebudeme spoločne rozmaznávať naše vnúčatá a možno ani už nikdy pri nikom nezažijeme ten pocit voľnosti a lásky, ktorý sme mali pri sebe ale to však nevadí. Naučí nás to, vážiť si všetko čo nám život ponúkne.
A ak aj to bude menej, ako to, čo sme mali spolu, budeme za to vďační a oceníme to snáď viac, ako to, čo bolo, keď sme spolu boli my. A snáď vždy, pri spomienke na toho druhého, nám to vyčarí úsmev na tvári. A pocítime tie motýliky ako keď to všetko začínalo.