Každá si musíme prejsť svojim peklom, kde sa popálime, poučíme a naučíme vážiť svoju hodnotu. Niektoré to vzdajú skôr, iné počkajú. Naňho. Nie, nestoja. Žijú, konajú, sklamávajú sa, zamilovávajú sa. No vedia, že na dobré sa čaká. Že aby si mala niečo lepšie, musíš najskôr pochopiť isté veci. Musíš sa sklamať, musíš plakať, aby si si vážila krásne momenty a naučila sa, kto je pre teba správny a kto ti len ubližuje.

Čakaním naňho nemyslím odopieranie si vecí, ktoré jednoducho musíš zažiť. Nemyslím tým, že teraz sa nemáš zamilovať, že teraz nemáš tráviť čas s mužmi. Ja tým myslím, že ak je niekto v tvojom živote, kto ti iba ubližuje a ty ľudovo povedané „máš na lepšieho“ tak vieš, že treba počkať, ale treba žiť.

Pretože ako zistíš, že na aký typ muža máš čakať, ak si nestretla tých predchádzajúcich? Ako vieš, čo chceš, keď si „nevyskúšala“ vzťahy s inými a nepopálila si sa? Ži, no ak ťa niekto zbytočne zraňuje, nedovoľ mu to. Ak vieš, že môže do tvojho života prísť niekto, kto si ťa bude vážiť, počkaj. Neuspokoj sa s polovičným šťastím, s neistou láskou či budúcnosťou.

„Nikto ťa nemôže pripraviť na lásku a strach. Pretože každý detail života je lahodný. My všetky cestujeme časom spoločne každý deň v našich životoch. Jediné, čo môžeme spraviť, je čo najlepšie si užiť tú nezabudnuteľnú cestu.“ – z filmu About time

Počkaj si na muža, ktorý ťa chytí za ruku a bude s tebou hrdo kráčať po ulici, pretože je pyšný na to, čo má. Počkaj si na muža, ktorý ťa bude chcieť objímať a už nikdy nepustiť. Počkaj si na muža, ktorý nebude od teba vyžadovať niečo, čo sa ti nepáči. Počkaj si na muža, ktorý ťa prijal takú, aká si a nehodlá ťa meniť. Počkaj si na muža, ktorý si ťa skutočne váži a ty sa pri ňom cítiš bezpečne.

„Milovať a byť milovaná pre mňa znamená veľmi veľa. Vždy si robím z týchto vecí srandu, ale nie je to práve to, o čom snívame? Byť aspoň trochu milovanými?“ – z filmu Before Sunrise