Každý deň je boj. Boj žiť, boj pre­žiť, boj za šťas­tie. A v ce­lom tomto zhone, dep­re­sív­nom zhone si až ča­som kla­dieme otázku: „Kedy som stihla pre­žiť môj ži­vot?“ alebo “ Kedy sa tento ko­lo­beh stal mo­jou den­nou sú­čas­ťou?“ Ča­sto­krát táto otázka zo­stáva ne­zod­po­ve­daná, pre­tože po­kra­ču­jeme v na­šich ru­ti­nách a sna­hách o zís­ka­nie ži­vot­ného šťas­tia. A pri­tom sa za­bú­dame za­sta­viť, za­mys­lieť sa a byť vďačný..

Mys­lím, že mnohí z nás sa už nie­kedy za­mýš­ľali nad otáz­kou: “Čo nás môže uro­biť sku­točne šťast­ných?” Večne krá­čame v upo­náh­ľa­ných da­voch ľudí a na­há­ňame sa za nie­čím, čo k šťas­tiu vô­bec ne­pot­re­bu­jeme. Zau­jí­mame sa o tie hmotné veci po­čnúc od znač­ko­vého ob­le­če­nia, cez vy­chý­renú elek­tro­niku až po po­zemky a ma­jetky. Aj na­priek tomu, že toto všetko vlast­níme, cí­time práz­dno a šťas­tie je pre nás ne­zná­mym poj­mom. No v sku­toč­nosti ho máme celý čas priamo pred se­bou.

Moji blízki mi zvykli ho­vo­riť, aby som vždy a za kaž­dých okol­ností žila svoj ži­vot pre ma­lič­kosti..

Aby som žila pre tie ru­žo­vo­oran­žové vý­chody slnka a ešte jas­nej­šie zá­pady v pas­te­lo­vých far­bách..

Aby som žila pre vý­lety, zá­žitky, jazdu na bi­cykli, kor­ču­liach. Pre hudbu v ušiach a vie­tor vo vla­soch..

Aby som žila pre ľudí, ktorí do­ka­zujú, že svet nie je iba to chladné, tr­pké a cu­dzie miesto, za ktoré ho ča­sto­krát po­va­žu­jem..

Aby som žila pre zá­zraky, akými sú dobro a láska, pre úsmevy, ob­ja­tia a pre po­moc. 

Aby som skrátka žila pre ma­lič­kosti, pre­tože iba tie mi ukážu sku­točnú prí­chuť slad­kého ži­vota.

A áno, ča­som zis­ťu­jem, že toto je presne to, o čom je ži­vot.
To, čo zna­mená byť na­žive.
Ľu­dia, mo­menty, veci, kto­rým ne­pri­kla­dáme dô­raz, pri­tom ich každý z nás v ži­vote má. Ma­lič­kosti, ktoré nie sú ma­te­riálne a plytké. Ale tie, ktoré nám stoja kažý deň v ceste aj na­priek tomu, že ich nie­kedy ne­vi­díme, pre­tože nech­ceme. Aj na­priek tomu, že deň, týž­deň, me­siac nejde podľa tvo­jich pred­stáv a sú veci, ktoré ťa obe­rajú o úsmev na tvári,  ne­za­bú­daj na ma­lič­kosti, váž si ich, pre­tože sú ma­lým svet­lom v kaž­dom dni. Ži pre ži­vot.

Komentáre