Čítam si naše staré správy, pretože sa nedokážem donútiť vymazať ich. Bolo by to ako pripustenie si porážky. Akoby som ťa oficiálne nechala ísť – a na to ešte nie som pripravená. Nechcem ťa dostať preč z môjho života. Nechcem vymazať všetky stopy tvojej existencie. Odmietam zabudnúť na to, ako som sa kvôli tebe cítila.

Stále si čítam naše správy, pretože dúfam, že nájdem dôvody toho, prečo si odišiel. Hľadám koniec. Dôvod, prečo si mi ublížil. Strácam svoj čas hľadaním skrytých náznakov v tvojich vetách, pretože zmena tvojho správania nemohla nastať len tak z ničoho.

Stále si čítam naše správy, pretože mi chýbaš viac ako si dokážem pripustiť. Viem, že je zlý nápad napísať ti a priblíženie sa k tebe cez tvoje správy je príjemnou vecou. Na chvíľu mi to dá pocit, že ťa mám blízko seba a nikdy sa medzi nami nič nestalo.

zdroj: pexels.com

Stále si čítam naše správy, pretože tu je stále časť mňa, ktorá si myslí, že si znovu nájdeme cestu k sebe. Nechcem vymazať naše staré rozhovory, pretože by sme sa na ne mohli pozrieť v budúcnosti a zasmiať sa. Možno si ich budeme schopní prečítať a porozprávať sa o tom, čo sme si mysleli, keď sme ich posielali.

Stále si čítam naše správy, pretože mi pripomínajú, že nie som blázon. To, že medzi nami niekedy niečo bolo, je skutočné. Nebolo to všetko len v mojej hlave. To, čo si mi napísal dokazuje, že si ku mne tiež niečo cítil. Dokazujú, že to nebolo vždy len jednostranné.

Stále si čítam naše správy, pretože je ľahšie predstierať, než čeliť realite. Namiesto toho, aby som si povedala, že si preč, že sa nikdy nevrátiš, sa pokúšam spomenúť si na pocit, ktorý si mi dal predtým, ako šlo všetko z kopca. Spôsob, akým sa mi oči rozsvietili, keď sa tvoje meno zobrazilo na mojej obrazovke.

Kto som, ak nie zlomeným dievčaťom, ktoré píše? Kto som, keď ťa už nemilujem? Kto som, ak ma už strata teba nebolí? Kto som bez kúska môjho srdca, ktoré patrilo tebe?

Možno som vystrašená, pretože neviem, čo znamená byť mnou bez teba po mojom boku, v mysli alebo v snoch. Možno sa bojím, že láska, ktorú sme spoločne zdieľali je oficiálne preč, ale teraz to už necítim. A možno sa len bojím dňa, kedy o tebe už vôbec nebudem premýšľať.