Šikana je niečo, o čom sa často hovorí. Považuje sa za niečo opovrhnutiahodné. Rozhodne existuje hranica medzi srandou a reálnym týraním. Musíme však pochopiť, že každý z nás má hranice nastavené inak a čo jeden berie ešte za srandu, druhý berie za prejav šikany. Nech už je nám niekto akokoľvek veľmi nesympatický, toto nie je cesta. Je lepšie si veci do očí vysvetliť alebo sa jednoducho danej osobe vyhnúť. Ak niekto šikanuje, rieši si akurát tak svoje vlastné komplexy. V tomto článku sa chcem venovať niekoľkým príbehom, ktoré síce nie sú moje, ale stali sa ľuďom, ktorí sú mi blízki, preto sú všetky mená fiktívne.

Ambície, ktoré zabili charakter

Prestup na strednú školu nie je úplne jednoduchý. Spoznáte veľa nových ľudí a upevniť vzťahy chvíľu trvá. Mali sme v triede tri dievčatá, ktoré boli dlhoročné kamarátky, chodili na rovnakú základnú školu, vyzerali, že spolu skvele vychádzajú. My sme si vytvorili partiu kamarátok podľa toho, ako sme sedeli. Jedna z tých troch kamarátok, Lívia, sa s nami skamarátila a tvrdila, že je terčom šikany zo strany Lucie. Vraj jej nadáva aká je hlúpa, tvrdí jej, že ju celá trieda nenávidí a všeobecne jej robí všetko napriek. Nám jej bolo naozaj ľúto. Problémom bolo, že my sme boli štvorka a to je v škole výhodne číslo, sedíte v dvojiciach, týždenníci sú dvojice… Mne na Lívií stále niečo nesedelo, správala sa zvláštne a stále sa pokúšala všetkým votrieť do priazne.

Postupne stupňovala obviňovanie Lucie, ktorá vyzerala stále smutnejšie. Všetci sme sa s „tyranom“ prestali rozprávať. Nadišiel čas lyžiarskeho zájazdu. Naša izba bola plne obsadená už od septembra a Lívia bola očividne naštvaná. Jediný spôsob, ako sa na našu izbu dostať, bolo niekoho vyštvať, teda aspoň podľa nej. Podarilo sa jej to. Všetkým nám systematicky klamala a veľmi sme sa s dievčatami pohádali. Napísala som Lucii, prečo to Lívií robí. Potom som absolvovala najhorší rozhovor môjho života. Lívia Lucii tvrdila, že sa s ňou v triede nikto nebaví, lebo je odporná. Tvrdila jej, že nemá žiadnych priateľov a presviedčala ju o prestupe na inú školu. Keď sme sa Lívie pýtali, prečo nás proti sebe štvala, odpovedala len, že sme to zle pochopili. Keď sme jej povedali, že nám ublížila, odvetila: „Dobre.“ Kto tu bol vlastne obeť a kto tyran?

Dieťa vs. dospelák

Malé deti často konajú bez rozmyslu. V treťom ročníku na základnej škole sa mojej kamarátke Sime páčil jeden futbalista. Prezradili sme to našej ďalšej kamarátke Ľubke. Tá to tomu chlapcovi prezradila. On Sime povedal, že sa mu nepáči a že je to fuj. S mojou modernou Nokiou som volala Ľubke, prečo mu to prezradila, keďže odišla skôr zo školy. Povedala som jej, že také veci sa neprezrádzajú a už nie sme kamarátky. O hodinu mi volala jej mama. Dlho na mňa kričala, vraj kvôli mne chodí jej dieťa domov s plačom. Myslela som si, že toto je koniec, lenže nebol. V ďalší deň prišla jej mama do školy a obvinila ma zo šikany. Chcela mi navrhnúť dvojku zo správania. Len preto, že som sa nahnevala. Žiadna bitka, zosmiešňovanie ani krutosť.

Trieda plná šikany

Deti v triede, zvlášť tie mladšie, si nie vždy uvedomujú dôsledky svojich činov. Deti si často nadávajú a urážajú sa. Všetci vzájomne. Horší prípad je, keď sa zomknú a útočia iba na jedného jedinca. Mnohí sa tvária ako hrdinovia, ale v skutočnosti to veľmi bolí. Niektoré nadávky vedia veľmi bolieť. Mali sme spolužiaka, ktorého každý volal Tobi, lebo bol veľmi chudý. Tento chlapec nikdy nejedol desiatu. Vždy ju po týždni smradľavú hodil do koša. Zasmradil celú triedu. Povedali sme mu stokrát, aby to nerobil, ale on si nedal povedať. Chlapci sa s ním postupne prestávali baviť, pretože sa správal hnusne. Vedel byť veľmi krutý. Napriek tomu sa nezmenil k lepšiemu, práve naopak. Chlapci si z neho robili viac a viac posmešky a on bol na to pyšný. Keď sa ho niekto snažil zastať, naložil mu spolu s chlapcami. Niektorí chcú byť skrátka zaujímaví a je im jedno v akom svetle.

#School Day

A post shared by 嘉辉♥️ (@loo_2527) on

Určite existujú i oveľa horšie príbehy. Fyzická i psychická šikana sú strašné. Týmto článkom však chcem poukázať na to, že je dôležité, ako sa na jedinca pozerá spoločnosť. Nejde o to, že ste nič nespravili a nečinne sa prizerali.

Mali by ste sa snažiť s tým niečo urobiť. Pretože to, ako sa v takejto situácií zachováme vypovedá veľa o našom charaktere.

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.