Pí­šem ti riadky, keď v diaľke si tam,
za­tiaľ čo ja se­dím na kopci sama.
Po­ze­rám na mesto, čo do tmy padá,
a s tou tmou, smú­tok na mňa sadá.

Pre­mýš­ľam nad ve­cami, inak ako os­tatní,
len tento prí­tomný oka­mih je pre mňa pod­statný.

FB – So­mI­de­a­lista

Načo tie sľuby a na zaj­tra mi­lión plá­nov?
keď člo­vek ne­vie byť svojho času pá­nom.
Samé len „ne­mám čas, nič ne­stí­ham,“
tak sa pý­tam, či zby­točne čas ne­mí­naš.

V tomto svete je láska tak vzácna,
ale prečo, keď ju máš, nie je tr­vácna?
Prečo sa ľu­dia tak rýchlo vzdajú lásky?
ne­skoro plačú, keď sú na tvári už vrásky.

Tiež si sa ma vzdal, tak ako tí z davu,
ne­pre­uká­zal si žiadnu snahu.
Sta­čilo kus pop­ra­co­vať na tom vzťahu,
pre­ko­nať všetko, uká­zať svoju od­vahu.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Komentáre