VI­díme ich každý deň. Každý deň okolo nich pre­chá­dzame a vô­bec si ich ne­všim­neme. Sú to ženy, ktoré sú zra­nené, na po­kraji síl, una­vené no na­priek tomu na ich tvá­rach tróni úsmev. Ne­dajú na sebe po­znať, ako moc ich dnešný svet zlo­mil.

V kaž­dej jed­nej z nás je ta­káto žena. Každá jedna máme svoj prí­beh. Či už o zlo­me­nom srdci po ne­šťast­nej láske, či už o ne­chá­pa­vej ro­dine alebo o ne­úp­rim­ných pria­te­ľoch.

Každá žena má vnú­tornú silu bo­jo­vať deň čo deň. Nájde si vec, vďaka kto­rej bude ochotná vstať ráno z po­stele. Máš to v sebe aj ty. Silu, no zá­ro­veň jem­nosť.

zdroj: unsp­lash.com

Jem­nosť a krásu ruže.

„Moja známa vždy ne­cháva uschnúť ruže. Ho­vorí, že vy­jad­rujú ľud­ský ži­vot. Že ži­vot ob­sa­huje niečo krásne, ale vždy sa nájde nie­kto, kto ti do toho ži­vota pri­ne­sie skla­ma­nie alebo bo­lesť. Urobí ti veľkú dieru do srdca vtedy, keď to ne­ča­káš a to práve zo­bra­zuje tú zo­sc­hnutú ružu. 

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Môj ná­zor je ale taký, že keď sa sna­žíš tú ružu ob­no­viť, dať jej druhý ži­vot, po­lie­vaš ju ako kvet, no ak nemá ko­rene, nemá ako zís­kať vodu.  A o to nie­kedy ide, ne­trá­piť sa z toho, že tá ruža uschne alebo že (tvoj) ži­vot je mo­men­tálne na nie­kto­rých mies­tach zlo­mený, no sku­točne dô­le­žité je to, ako sa po tom páde na dno po­sta­víš na nohy. Za­čneš bo­jo­vať a ako sa k tej ruži po­sta­víš po tom. „

Celé je to len o na­šom po­hľade na svet. Preto, pri­raď si bo­lesť len k ur­či­tému mo­mentu. Predsa len, možno máš zlé ob­do­bie, ale ne­máš zlý celú ži­vot.

Silné ženy sú vy­čer­pané, ale ve­dia čo si za­slú­žia, aké je ich miesto a čo od ži­vota oča­ká­vať. Ve­dia sa te­šiť z ma­lič­kostí, ve­dia, že ži­vot je prí­liš krátky na pi­tie zlej kávy a no­se­nia nud­ného ob­le­če­nia. Ve­dia. že ži­vot si treba uží­vať a vá­žiť. 

Milá moja, nájdi v sebe vnú­tornú silu. 

A bo­juj.

Komentáre