Žijeme v priam šialenej dobe. Všetko beží príliš rýchlo. My ľudia si zabúdame veci užiť a vychutnať, pretože sa ponáhľame inam. Neuvedomujeme si čaro prítomného okamihu, pretože sa viac sústredíme na minulosť alebo na budúcnosť. Navzájom si veľmi ubližujeme a čo je horšie, veľmi často o tom ani nevieme.

Kam sa vytratilo to čaro?

Kam zmizli časy, keď muži skladali ženám básne? Nosili im kytice. Písali zamilované listy. To všetko nám už pripadá ako trápne klišé. Zbytočná strata času. Možno sa nájdu výnimky, ale prosto, nie je to bežné ako kedysi. Podľa mňa je to strašná škoda. Výsledky prieskumov ukazujú až alarmujúce percento rozvodov. Ľudia často vhupnú do manželstva a postupne si prestanú jeden druhého vážiť. Vzťah stratí iskru, zmenia sa ich názory na svet, alebo začnú brať jeden druhého ako samozrejmosť. Možno všetky tie vyznania lásky vnášali do vzťahu trošku romantiky. Ľudia cítili, ako im na sebe vzájomne záleží. Nebol televízor ani internet. Museli sa navzájom rozprávať a počúvať. Možno aj o úplných hlúpostiach, ale umožňovalo im to vzájomne nahliadnuť do srdca i mysle toho druhého. Komunikácia je veľmi dôležitá.

Majú ľudia radšej virtuálny svet ako realitu?

Je o mnoho jednoduchšie žiť vo virtuálnom svete. Môžete tam byť kýmkoľvek. Môžete ovplyvniť kým tam budete a nebude vás to nič stáť. V realite musíme robiť kompromisy. Musíme sa občas prispôsobiť. Musíme na sebe pracovať. To nie je vôbec jednoduché. Oproti jednému kliku? Prečo by sme si však mali vyberať ľahšiu cestu? Naživo je naživo. Keď si píšeme cez chat, dokážeme napísať hnusné veci. Aj naživo sa dokážeme pohádať, lenže, keď vidíme výraz človeka, objavíme v sebe ľudskosť. Pri písaní sa dokážeme premeniť na robotov bez srdca. Viem, že máme občas všetci náladu pod psa a potrebujeme si to niekde vybiť. Ja si idem zabehať, na jógu či na kávu s dobrou kamarátkou. Nerozumiem ľuďom, ktorí si to ventilujú nenávistnými komentármi na sociálnych sieťach. Nemám nič proti konštruktívnej kritike, ale byť cielene zlý… Prečo?

Stále sme len ľudia

Áno robíme chyby, pravidelne a často. Priznajme si ich. Občas zlyháme, pomýlime sa. To všetko nás nerobí horšími. Robí nás to ľudskými. Nehanbime sa za to, akí sme. Milujme seba i ľudí okolo seba. Rozdávajme okolo seba dobrú energiu. Šírme radosť. Odtrhnime oči od mobilov, počítačov, televízorov a užívajme si život, ktorý žijeme. Je krátky, ale krásny. Pozrime sa na svojich blízkych a dajme im najavo ako nám na nich záleží. Tešme sa z toho čo máme. Buďme ľuďmi.

Komentáre