V tomto článku ti chcem vysvetliť, čo je to šikana a kyberšikana, aký je medzi nimi rozdiel, a aj ti prezradím, čo robiť, ak si sa stala ich obeťou.

Šikana je veľmi zákerná vec, ktorá sa zahráva s mnohými životmi. Teda, nie. Ľudia sú zákerní, keď majú potrebu šikanovať. Mnoho zo ,,šikanátorov“ si však neuvedomuje, že šikanovanie môže niekoho doviesť až k tomu najhoršiemu koncu.

Najprv ti chcem vysvetliť, aký je rozdiel medzi šikanou a kyberšikanou.

Šikana je akákoľvek forma výsmechu, či osobného alebo nie. Taktiež je to fyzické a psychické ubližovanie, preto sa šikana delí práve na psychickú a fyzickú. Psychická je, keď ťa niekto zosmiešňuje, vydiera či sa ti vyhráža. Vyhrážanie je pritom trestné a spadá pod psychickú šikanu.

Fyzická šikana je všetko, čo ti daný človek robí s telom a tebe sa to nepáči. Čiže, napríklad, bitie či šticovanie. Všetko, čím ti človek ublíži zásahom do tvojho tela spadá pod fyzickú šikanu. Oba druhy šikany by sa mali okamžite riešiť.

Kyberšikana je šikana cez internet. Môže byť len psychická, keďže prebieha online. Je to napríklad žiadanie o nahé fotky a následné vyhrážanie sa, že budú rozposlané ďalej, ak nepošleš ďalšie. Kyberšikana sa rieši oveľa ťažšie ako tá obyčajná. Je potrebné ju hneď nahlásiť na políciu, aby sa mohlo začať pátranie po ,,kyberšikanátorovi“.

Hoci sú šikana a kyberšikana dosť odlišné, v oboch prípadoch by sa mali hneď riešiť. V „hre“ sú ľudské životy a ide o všetko.

Tento článok som sa rozhodla napísať kvôli tomu, že ja sama som bola ako dieťa jej obeťou. Trvalo to len 2 roky, ale, bohužiaľ, bola fyzická aj psychická. Píše sa mi to veľmi ťažko, keďže spomienky stále bolia, ale chcem ti ukázať, kam ma to posunulo, a kam to môže posunúť aj teba, ak niečím podobným prechádzaš. Hlavné je uvedomiť si, že v tom nikdy nie si sama. NIKDY.

Moja základná škola bola úplné peklo a navštevovať ju bolo pre mňa utrpením. Každý jeden deň mi na lavici pristál papierik, v ktorom stálo ,,chudera“ alebo ,,si nič“. Pokrikovali po mne vulgarizmy, a keď išli okolo mňa, tak do mňa veľakrát kopli alebo ma sotili. Takže som párkrát skončila aj na tvrdej zemi. Podôb šikán je veľa, ale netreba sa báť to niekomu povedať, inak dopadneš ako ja.

Ticho som trpela celé dva roky a zanechalo to na mne nepekné rezy na duši. Veľakrát mám problém rozprávať a som častokrát uzavretá do seba, s nikým nekomunikujem. Vtedy si spomeniem na všetky tie momenty, ako som sa v danej chvíli cítila, a ako veľmi ma to bolelo.

Nemôžeš sedieť a nič s tým nerobiť. Dávaš tak šikanátorom najavo, že si slabá, a že si s tebou môžu robiť, čo chcú. Ale to nie je pravda. Viem, že to je ťažké, ale musíš sa postaviť späť na nohy a prehovoriť. Povedz to osobe, ktorej dôveruješ, a ak takú nemáš, ako som nemala ja, povedz to učiteľom, rodine, polícii, komukoľvek. Pomôžu ti.

Ak nie kamaráti, rodina alebo učitelia, určite ti pomôže polícia. Šikana je veľmi tabuizovanou témou, ale pritom tak reálnou, že sa deje stále viac a viac. Nezabúdaj, že ak prehovoríš, môžeš motivovať aj iných a zároveň môžeš aj pár životov zachrániť.

Ak nemáš nikoho, komu by si sa mohla zdôveriť, existuje linka detskej pomoci, linka pomoci alebo anonymní psychológovia. Stačí im napísať na mail či zavolať na číslo, ktoré nájdeš na ich stránkach. Vypočujú ťa a poradia ti, čo robiť. Nikdy sa neboj, toto sú odborníci, stretávajú sa so šikanou denodenne.

Nikdy nie si sama!

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.