Pa­mä­táš si to veľmi dobre. Deň keď sa ti zrú­til celý svet. Ve­dela si, cí­tila si to vo vzdu­chu, niečo ne­bolo v po­riadku. Ko­niec. Márne si hľa­dala lásku tam, kde už viac nie je a možno ni­kdy ani ne­bola. Tvoje srdce po­pu­kalo, roz­bilo sa a rozt­rieš­tilo na mi­lión kús­kov.

Je­diné, čo si do­ká­zala cí­tiť, bola ob­rov­ská diera v hrudi, kde ke­dysi bý­valo srdce. Oči sa za­liali sla­nou ma­sou sĺz, tupá bo­lesť hlavy z ne­us­tá­leho plaču ne­utí­chala a ra­zom si stra­tila chuť na všetko. Darmo ťa pria­te­lia pod­po­ro­vali, ro­di­čia ute­šo­vali, je­diné čo si chcela ro­biť bolo za­vrieť sa do svo­jej izby a po­čkať kým to pre­bolí.

Na pár dní, možno týž­dňov za­bud­neš na to kto si. Bu­deš sa cí­tiť, že za veľa ne­sto­jíš. Bu­deš si vy­čí­tať svoje sprá­va­nie, aj keď bolo správne. Bu­deš po­chy­bo­vať o sebe a svo­jich kro­koch. Pre­stane ti chu­tiť jesť, ne­budú ťa zau­jí­mať tvoje zá­ľuby ani dia­nie okolo seba, no za­ho­jíš sa.

Ne­bu­deš sa schopná po­zrieť na vaše staré fotky, ktoré by ti pri­po­me­nuli sladké časy. Ne­bu­deš ich schopná vy­ma­zať, po­ne­cháš ich nie­kde v te­le­fóne, na­oko za­bud­nuté, za­pad­nuté v spo­mien­kach. Tie os­tatné skry­ješ do ška­tule, ktorú ulo­žíš na za­pra­tané miesto. Ešte nie je ten čas, aby si ich za­ho­dila, ešte máš v sebe pla­mie­nok ná­deje, že možno sa to všetko spraví. Bude ti lep­šie, ale z času na čas do­sta­neš zá­chvat plaču nad spo­mien­kou na vás dvoch. No za­ho­jíš sa.

zdroj: pe­xels.com

Na­učíš sa byť sama. No už sa viac ne­bu­deš cí­tiť osa­melá. Prí­deš na to, že všetko čo sa udialo malo svoj zmy­sel. Uve­do­míš si, že sa po­tre­bu­ješ po­su­núť. Ne­chať za se­bou časť svo­jej mi­nu­losti a sú­stre­diť sa na nový zaj­traj­šok. Zo za­čiatku to pôjde ťažko, no za­ho­jíš sa.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Roz­hod­neš sa stret­núť s pria­teľ­kou. Bu­deš pri­pra­vená o tom roz­prá­vať. Ne­cháš svoju skrytú bo­lesť vy­plá­vať na po­vrch a uľaví sa ti. Po­zbie­raš svoju stra­tenú silu a na­sme­ru­ješ ju na vy­bu­do­va­nie seba. Lásku , ktorú si ve­no­vala člo­veku, kto­rému na nej ne­zá­le­žalo si zo­be­rieš späť do svojho vnútra a za­čneš sa mať znova rada.

zdroj: unsp­lash.com

Po­cho­píš, že tvoja sa­mota je tvo­jím vy­slo­bo­de­ním. Za­čneš si ro­biť plány, sta­no­víš si ciele a bu­deš si vy­tvá­rať novú cestu. Bez neho. Pre seba. Aj keď ti okolo srdca ostane vy­bu­do­vaný be­tó­nový múr, za­čneš si uží­vať ži­vot. Stre­tá­vať sa s pria­teľmi. Za­čneš sa znova za­bá­vať. Za­ho­jíš sa.

Pre­sta­neš si ro­biť ná­deje, že sa raz k sebe vrá­tite. Prij­meš ži­vot taký, aký je, so všet­kým dob­rým aj zlým čo ti pri­nie­sol. A skôr či ne­skôr spoz­náš nie­koho no­vého a znova sa za­mi­lu­ješ. Navždy si bu­deš pa­mä­tať toho, kto ti zlo­mil srdce, no už viac ne­bu­deš ne­ná­vi­dieť. Od­pus­tíš mu. Bu­deš sa úp­rimne smiať a bu­deš ve­dieť, že si ZA­HO­JENÁ.  

Komentáre