Milý M,

pri­šiel si do môjho ži­vota úplne ná­hodne,  keby ne­bolo jed­ného znu­de­ného diev­čaťa, asi by si tam ani ne­pat­ril. Pa­mä­tám si deň, kedy si mi na­pí­sal. Bola so­bota, takto pred ro­kom. Bola som znu­dená zo svojho ži­vota a od teba som oča­ká­vala, že ho zme­níš.

Zme­nil si. Ani si ne­vieš pred­sta­viť ako.

Noc čo noc som trá­vila pí­sa­ním si s te­bou. Bol si ako moja bút­ľavá vŕba. Boli sme od seba 200 ki­lo­met­rov, a tak som sa ti ne­bála po­ve­dať nič. Ve­del si o všet­kom. Ve­del si o mo­jich prob­lé­moch, o mo­jich lás­kach, o mo­jich váš­ňach, pod­po­ro­val si ma vo všet­kom, čo som chcela ro­biť. Bol si tu deň čo deň. Smiala som sa úp­rimne, vtedy to ešte ne­bo­lelo. Ve­dela som, že ty si člo­vek, ktorý zo­stane v mo­jom ži­vote navždy. Dobre … as­poň som si to na­ho­vá­rala. Te­raz viem, že to nie je pravda. Ne­mo­hol si zo­stať v mo­jom ži­vote navždy. Bol si len jed­nou ka­pi­to­lou v mo­jom ži­vote, aby si ma veľa vecí na­učil.

6925953-girl-hair-smile-nature-field-grass

pe­xels.com

Zme­nil si mi ži­vot. Pred­tým … pred­tým som bola dievča bez ná­ro­kov. Pri­jala  som všetko, čo prišlo. No ty si ma na­učil, že mu­sím mať ne­jaké ná­roky. Že mu­sím byť nie­kto, kto po­zná svoju cenu.

Často si vra­vel, že keď svoju cenu spo­znám, ne­bu­dem sa s te­bou viac ba­viť. Za­bud­nem na teba. Nech­cela som ve­riť, že to tak bude, no stalo sa.

Zme­nil si mi po­hľad na svet. Na ži­vot. Na ľudí.

Od teba som sa na­učila, že ne­treba mať pred­sudky pred ľuďmi.

Zis­tila som, akého chcem par­tnera po svo­jom boku. Uká­zal si mi, aký si. Zlý chla­pec, ktorý chce za každú cenu do­siah­nuť to svoje. A ver mi, hoci si mi vra­vel, že diev­čatá chcú práve to, ja asi taká nie som. Nech­cem ta­kého člo­veka.

Zme­nil si, alebo si do veľ­kej  miery ovplyv­nil, kam sa bude môj ži­vot ube­rať. Psy­cho­ló­gia. To je moje. Chcem po­cho­piť kom­pli­ko­va­ných ľudí. Tak, ako sa mi to pri tebe ne­po­da­rilo a skla­mala som ťa.  A čo ty vieš, možno raz bu­dem chá­pať INFJ a všetky tvoje vy­mys­lené re­čičky.

screen-shot-2016-08-30-at-1-37-50-pm

thought­ca­ta­log.com

Kvôli tebe som sa vzop­rela mame. Ne­viem prečo som to uro­bila, vtedy som asi ne­roz­mýš­ľala (smiech). Ale viem, že by som to už ni­kdy ne­uro­bila.

Zme­nil si mi ži­vot v tom, že moja mama stra­tila vo mňa dô­veru. Ťažko sa to bu­duje na­s­päť. Sakra ťažko.

A čo je naj­hlav­nej­šie, zme­nil si mi ži­vot v tom, že som zme­nila svoje mys­le­nie. Raz si mi po­ve­dal, že „byť šťastný“ nie je tla­čidlo on/off. No ja viem, že „byť šťastný“ sa dá. Tvoje ne­ga­tívne mys­le­nie a pe­si­mis­tické myš­lienky a ná­zory ma utvr­dili v tom, že chcem byť šťastná. Že byť opti­mis­t­kou, je to, čím chcem byť. Že byť šťast­nou ma na­pĺňa. 

Zme­nil si mi ži­vot tým, že ke­byže ťa ne­po­znám, ni­kdy by som ne­za­žila to, čo s te­bou. Si je­di­nečný, to bu­dem tvr­diť stále. Ale pre mňa nie. Pre nie­koho iného, a ja ťa tomu diev­čaťu te­raz s ra­dos­ťou pre­ne­chám.

Alone-Sad-Girls-hd-photos

pic­swalls.com

Veľa o tebe pre­mýš­ľam. Ne­ve­dela som, akoby som to do­stala na po­vrch. No dú­fam, že te­raz ti už ne­bude pat­riť ani jedna moja myš­lienka.

Ďa­ku­jem, že si bol v mo­jom ži­vote a takto ho zme­nil.

No si mi­nu­losť.

Do mo­jej bu­dúc­nosti ne­pat­ríš.

Asi to tak malo byť …

Komentáre