Zíde z očí, zíde z mysle.

Jedni sú­hla­sia, iní na­mie­tajú.

Podľa mo­jich skrom­ných skú­se­ností viem, že tí, ktorí stále na­mie­tajú, sú ne­us­tále v akomsi ko­lo­behu ná­dejí, že stav „od­de­le­nia“ dvoch ľudí je stále zvrá­ti­teľný. Tí, ktorí sú­hla­sia, už len s úsme­vom pri­sved­čia, pre­tože naj­ťaž­šie chvíle si už skrátka pre­žili a „od­de­le­nie“ je ne­z­vrá­ti­teľné. Re­špek­tujú ho a sú tak spo­kojní.

Aj ja som bola.

pe­xels.com

Pekne po po­riadku.

Bol si mo­jou lás­kou , zla­tom, mi­lá­či­kom…Hoci si ne­bol moja prvá láska, ani môj prvý mi­le­nec, bol si tým pr­vým, kto­rého ro­man­tici na­zý­vajú – osu­do­vým. Ne­viem, či je osu­dový len je­den alebo ním môžu byť aj via­cerí. Kaž­do­pádne bol si mu­žom, s kto­rým som chcela deti, dom a pri ňom tujky. Takú kla­siku.

Ako to už býva, od­išiel si. Prob­lémy me­dzi nami os­tali ne­vy­po­ve­dané. Proste si zly­hal. Vraj si ma chcel ochrá­niť, ale nie. O tom to ne­bolo. Od­išiel si, lebo to bolo ľah­šie. Vždy si si predsa vy­bral tú ľah­šiu cestu.

Svet išiel ďa­lej. Môj svet, tvoj svet…

…no od­razu som ťa stretla. Po ro­koch. Po čase, kedy som si k sebe pus­tila iných mu­žov. Do srdca, do po­stele, do myš­lie­nok. Keď už oni vo mne za­ne­chali stopy a tú po tebe už ne­bolo cí­tiť.
Tak vtedy som ťa stretla.

pe­xels.com

Bolo to ne­ča­kané a bolo to milé.

Pý­taš sa, prečo o tebe ho­vo­rím? Lebo od­vtedy na teba mys­lím. Mys­lím na nás – na náš nie­kdajší ži­vot. Mys­lím na to, ako sa máš a či si tie čis­tiace pros­triedky ku­po­val do kú­peľne teba a tvo­jej no­vej ženy. Spo­mí­nam…spo­mí­nam na teba, keď si mi upie­kol tva­ro­hový ko­láč, lebo som ne­uro­bila skúšku. Na ces­to­viny, ktoré som od­vtedy ni­kdy ne­jedla a ni­kdy ne­do­ká­zala na­va­riť tak, ako ty. Do­konca mys­lím na ovocný ša­lát, ktorý si uro­bil vždy, keď sme po­ze­rali film. Na noci, keď si roz­prá­val ne­zmysly zo sna, na dni, keď sme od rána pili víno, opa­ľo­vali sa na dvore a presne tam, sme si do­spe­lácky do­ka­zo­vali svoju lásku.

pe­xels.com

Muž môj bý­valý, ktorý mal byť za­bud­nutý, chý­baš mi….

Zi­šiel si z očí, zi­šiel si aj z mysle.

No ni­kdy si ne­odi­šiel z môjho vnútra. Ni­kdy ni­kto ne­na­hra­dil tvoje miesto a ni­kdy ne­za­pl­nil to práz­dno, čo os­talo po tebe.

Pro­sím ťa, ešte na slo­víčko… Viem, že nie si ro­man­tik, ale, keď raz po­cho­píš, že som možno tá, s kto­rou chceš za­sa­diť pár túj k domu, nájdi ma, lebo ja ti sľu­bu­jem, že už na teba nie som schopná za­bud­núť…

Komentáre