Ne­mala som na sebe rada toho veľa. A pop­ravde, ob­čas ešte stále ne­mám. Od cha­rak­te­ro­vých vlast­ností, ako prí­lišné mo­ra­li­zo­va­nie ľudí, až po to, že ne­mám v sebe ani štipku z ex­tro­verta, a že nie­kedy som až sar­kas­ticky ne­prí­jemná. A tam to ne­kon­čilo. Ne­pá­čil sa mi môj nos, líca. Fakt, že sa ne­us­mie­vam a fakt, že mi všetci na­okolo vra­via, že sa ne­us­mie­vam. Tiež, že ale vô­bec ne­vy­ze­rám ako tá či ona. A mohla by som zo­znam uro­biť ešte dl­hší…

Vo svete, pod tla­kom snahy za­pad­núť, kde ak­tu­álne vládne vlna ins­ta­gramu a ľu­dia sa tak radi scho­vá­vajú za fil­tre, je ob­čas úplne ľahké stra­tiť svoju zdravú mierku se­bauz­na­nia.

Ale prišla som na to, že veci mô­žem zme­niť. (Ten nos asi nie, ale svoj po­stoj áno.) Zvyk­núť si. Na seba.

“Pre­tože to naj­ťaž­šie zo všet­kého a zo všet­kých, je mi­lo­vať seba”

“se­ba­láska” a “se­bauz­na­nie”
To nie je o tom, nájsť si na seba čas, ísť na nechty, spra­viť si do­ko­nalú sta­rost­li­vosť o pleť, na­ko­niec sa fo­tiť 20 mi­nút, aby si mala čo za­ve­siť na net a ná­sledne kon­tro­lo­vať, či ten a ten uznali, že si “krásna”.

Se­ba­láska je to, ako sa k sebe cho­váš a ako sa cí­tiš vo vlast­nej koži. Ako sa vní­maš a ako o sebe ho­vo­ríš.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Je to o tom, nájsť a sto­tož­niť sa s tým, kto si a kým si. Je to o tom, že si do­vo­líš ro­biť veci, ktoré ťa na­pĺňajú. Mať sny a ísť si za nimi. Do­vo­liť si byť sama se­bou bez toho ťa­ži­vého po­mys­le­nia, “a čo by na to po­ve­dal on, alebo ona?”. Se­ba­láska je ve­dieť iným po­ve­dať nie­kedy “nie”. A ne­cí­tiť sa za nič z toho vinná.

Je skrytá aj v ma­lič­kos­tiach. Ta­kých jed­no­du­chých, ako na­prí­klad, pri­jať s úsme­vom prostý kom­pli­ment. A pri tom všet­kom byť stále po­korná.

„V každé lásce k dru­hému je přes po­lo­vinu se­be­lásky.“
Ro­bert Bro­wning­chii

Je to uve­do­me­nie si, že sa so svo­jimi ná­zormi, po­stojmi, prá­cou, či pros­tým ži­vo­tom sa ni­kdy ne­zav­ďa­číš všet­kým. A to je v po­riadku. Se­ba­láska, to je vtedy, keď tvoje uzna­nie, se­ba­dô­vera a se­ba­ve­do­mie nie je späté s ni­koho iným ná­zo­rom. A tvoje “chyby” sú tvoje. A aj to v po­riadku.

Stačí si uve­do­miť, že si to TY a po­cit šťas­tia po­cí­tiš, keď seba za­čneš brať do úvahy na pr­vom mieste a za­čneš sa mať rada.

Po­ve­dzme si úp­rimne, vzťah so se­bou je je­diný vzťah, ktorý ti vy­drží navždy.

Komentáre