Nepotrebujeme vysokú školu na to, aby sme si všimli, že odlišnosť medzi mužom a ženou je už pri fyzickej zdatnosti. Muž je po fyzickej stránke stavaný na to, aby zvládol prácu, ktorá je náročná, nech sa snažíme my ženy, ako chceme, v tomto ich jednoducho neprekonáme.
Muž vďaka svojej sile dokáže otvoriť pohár so zaváraninou či odniesť haldy tašiek nákupu, presunúť nábytok tu a tam… A čo ich psychická stránka?
Z vlastných skúseností isto vieš, že dosť často o sebe tvrdia, že sú to jednoduché stvorenia, ktoré nepotrebujú dramatizovať, alebo sa zamýšľať nad vecami tak, ako my. Pre nich má všetko len dve strany a tá tretia, akoby sa vytratila. Máš však aj ty ten pocit, že sú naozaj takí jednoduchí?
Asi sa zhodneme, že niekedy im naozaj nerozumieme a sú pre nás akýsi kus záhadnej hádanky. No napríklad, prečo odpisujú len vtedy, keď oni uznajú za vhodné, respektíve, venujú nám pozornosť len do určitého okamihu a potom ako si sa vytratia?
Alebo… Prečo jeden deň sme pre nich múzy a dobreže nás nevychvália lichôtkami až do nebies a druhý deň pozerajú po druhej sukni? Prečo nedokážu prejaviť viac empatie voči nám? A prečo?
Možno je to tým, že sú až tak „jednoduchí“, že nemajú potrebu riešiť ozaj že nič a nad vecami teda nepremýšľajú, ako aj nad následkami či záverom a možno je to tým, že pre muža je žena chodiaca komplikovanosť a naopak, pre ženu zas muž.
Jedno je však isté, sme diametrálne odlišné skupiny, ale ani jeden bez druhého nevieme jestvovať. Potrebujeme sa navzájom! A vyzerá to tak, že najlepší recept na symbiózu nás je len vzájomná úcta a rešpekt. Lebo len tak dokážeme nájsť k sebe cestu.
Snažiť sa o dokonalé porozumenie, to nie je možné, ale snažiť sa akceptovať našu rôznorodosť, je nutné! Alebo si to prestavuješ inak?
