Tvorivosť a talent sú jej najväčšími zbraňami. Mladá budúca návrhárka Katarína Mydliarová popri štúdiu získava zaujímavé spolupráce a v rámci semestrálnej práce vytvorila kolekciu s názvom GIRL NEXT DOOR. Inšpiráciu čerpala z detstva, konkrétne ju oslovili 90. roky a ich subkultúra tzv. valley girls, ktoré ovplyvnili módu, film, umenie či hudbu. Kolekcia zobrazuje stereotyp, ktorý dehonestoval túto subkultúru a začal tento termín využívať ako urážku.

Pochádzaš zo Slovenska, ale rozhodla si sa študovať na Univerzite Tomáše Bati v Zlíne. Prečo? Neposkytujeme pre budúcich návrhárov adekvátne vzdelanie? 

To by som ani nepovedala, ja som najprv chcela ísť na VŠVU a do Zlína som si dala prihlášku popri, no ako náhle ma zobrali na obe školy, tak som začala vymýšľať a znovu ich  porovnávať. Nakoniec rozhodol asi nejaký pocit a možno fakt, že Zlín sa po rebríčku celkom úspešne šplhá, má pekne našliapnuté na československej scéne a rovnako ma oslovila aj práca študentov. Nemyslím si však, že je VŠVU menej adekvátna, bola to len zhoda náhod.

Vybrala si si cestu, ktorá nie je v dnešnej konzumnej spoločnosti jednoduchá. Prečo práve dizajn odevu? 

Ja som na strednej študovala animáciu a hlásila sa na ateliér maľby, čo si myslím, že by bola ešte ťažšia cesta. Avšak niekde medzi týmito udalosťami som zistila, že ma oveľa viac baví móda a ľahšie sa mi cez ňu vyjadruje. To však neznamená, že som sa vzdala ostatných výtvarných prejavov, práve naopak. Snažím sa ich nejakým spôsobom do toho odevu dostať a pracovať aj s inými platformami.

Aké oblečenie nosíš ty?

U mňa platí porekadlo „kováčova kobyla chodí bosá“. Na oblečenie skoro vôbec nemíňam iba keď musím. Nakupujem v sekáčoch, poprípade si oblečenie upravím a pokiaľ mám práve nejakú víziu, čo by som chcela nosiť, tak si to aj ušijem. Málokedy sa mi ale stáva, že by som sa zabávala s oblečením pre seba, kedže aj tak uprednostňujem minimalizmus a komfort. Do čoho však rada investujem sú kvalitné topánky.

 

Ako budúca dizajnérka máš za sebou aj tvorbu kolekcie. Ako prebieha jej príprava? 

Konkrétne u mňa to začína nejakou témou od ktorej sa odpichnem, nasleduje brainstorming, kde sa niečoho chytím a potom research a inšpiračné zdroje. Research určuje aký mood a koncept kolekcia bude mať a od toho sa odvíjajú aj tvary a materiály, ktoré sa v kolekcii použijú. Následne sa už pracuje s dizajnom a šije sa. Stáva sa aj to, že počas toho ako už nejakú vec šijete, vás napadne aj niečo iné, čo by mohlo lepšie vyzerať a buď sa to upravuje podľa novej idey, alebo sa ušije nová vec. Vlastne počas celého procesu všetko ovplyvňuje všetko. Niektoré postupy sa vymenia a najprv sa môže vychádzať napríklad z tvarov alebo materiálu a naopak. To záleží aj od dizajnéra, čo mu ako vyhovuje. A po tomto všetkom nasleduje postprodukcia, fotenie, natáčanie a všetko ostatné. Konkrétne video mapuje rôzne etapy detstva. Počínajúc ranným vekom, cez pubertu až k objavovaniu vlastnej sexuality sa stále prinavracia k zinfantilizovanému pohľadu na tento stereotyp.

 

Koľko času si do svojej práce vložila?

To je ťažko povedať, pretože na tom nepracujeme stále. Tému máme určenú väčšinou na začiatku semestra, kedy sa však robia len researche a hľadá sa inšpirácia. Väčšinou sa veci šijú, fotia a dorábajú až cez skúškové obdobie. Ale keďže fashion weeky bývajú každý polrok, tak si viete odvodiť, koľko na to dizajnér má a môžem potvrdiť, že niektoré veci sa dorábajú aj na mieste.

Kto je tvojim vzorom? Odkiaľ si čerpala inšpiráciu na tvorbu?

Konkrétny vzor nemám. Vždy sa to mení podľa toho čo ma aktuálne zaujíma. Kto ma však veľmi ovplyvnil je Hussein Chalayan a jeho vizionársky pohľad na módu a práca nielen s dizajnom. On bol aj jedným z dôvodov, prečo som sa dala na dizajn.  Nájsť inšpiráciu nie je vždy ľahké. Nasilu to nikdy nejde. Inšpirácia pre túto kolekciu vychádza z 90-tych rokov, ktoré boli niečo šialené a revolučné v módnom svete a toho sa človek veľmi rád a rýchlo chytí. Keďže to bola súčasť môjho detstva, tak sa mi na tejto kolekcii veľmi dobre pracovalo a sama som sa pritom hrala napríklad s tamagoči, ktoré je v kolekcii použité ako náušnice.

 

S kým by si rada spolupracovala? 

Ja som otvorená všetkému. Od výtvarného, muzického umenia cez nejakých youtuberov a iných šikovných ľudí. Asi by som žiadnu spoluprácu neodmietla, pokiaľ viem, že ide o dobrý nápad. Aktuálne spolupracujem s človekom od filmu a dúfam, že táto spolupráca potrvá a tiež mám našliapnuté ešte aj iné projekty, kde sa chystá spolupráca.

Kde sa vidíš v budúcnosti? Aký je tvoj najväčší sen? 

Uf, toto je ťažká otázka. Nemám nejaké veľké oči a ani netuším, kde ma to zaveje. Určite však túžim po tom klišé robiť to, čo ma baví. Snom asi každého dizajnéra je dostať sa na fashion week a najlepšie niekde von. Ja by som sa taktiež chcela naďalej venovať fashion filmu a niekde sa s tým uchytiť. To by bolo pre mňa asi dream come true. A ešte urobiť poriadnu show, ktorá všetkým vyrazí dych. Uvidíme však čo nadchádzajúce roky prinesú a či sa mi to podarí.

Čo by si odkázala našim čitateľkám? 

Nenakupujte kvantitu, ale kvalitu. Dajte si trochu tej námahy a podporte lokálneho dizajnéra, keďže je u nás veľa šikovných ľudí. Takto ma človek kvalitný výrobok s originálnym dizajnom a vie kto a kde mu to vyrobil. Keď si niekto tak veľmi potrpí na zahraničné značky, existujú stránky na ktorých sa dá zistiť kto a kde to ušil. Myslím si totiž, že za nehumánne podmienky v akých ľudia pracujú, nesú zodpovednosť nielen značky, ale aj konzument, ktorý svojou kúpou značku podporuje. Menej je niekedy viac.

Kataríne ďakujeme za rozhovor a želáme veľa úspechov v budúcej tvorbe.

Viac informácii sa dozvieš tu

 

Directed by Katarína Mydliarová & Filip Blažek

Model Natália Muchová

Camera Filip Blažek

Photo Barbora Zaťková

Music Krystína Coufalová

Muah Mischel Warenits