Stretnime sa offline. Aby sme sa mohli vidieť v plnom rozlíšení, pretože sme príliš pekní na to, aby sme sa vmestili do pixelov. Poďme preč, niekam, kde sa nepotrebuješ chrániť heslom. Kde si nemusíš overovať, koľkým ľuďom sa páčiš ty alebo tvoja aktivita. Poďme sa stratiť v sebe a ocitneme sa na mieste bez výsledkov Google.

Chytila ma ochromujúca “sociálna opica”, kde si budem prehrávať podrobnosti každej ľudskej interakcie, do ktorej som sa zapojila, zúfalo hľadajúc spôsoby, akými som mohla nechtiac uraziť druhú stranu a ako ma niektorí ľudia nenávidia. Takže mám viac času na premýšľanie o tom, aký hrozný človek vlastne som.

Zadržiavam dych vždy, keď sa ráno dotknem mojej tváre a cítim, že sa mi vracia akné. Alebo keď sa zobudím s najhoršími vlasmi na svete po tom, ako s nimi zaspím, keď sú mokré.

Žiadnu podobnú vec o mne nevieš, pretože to ja a ani nikto iný na sociálnych sieťach neodhaľuje.

Postnem nejakú dvojito filtrovanú fotku na Facebook. Upravím svoj status tak, aby znel čo najlepšie. Zbieram najinteligentnejšie a inšpiratívne veci, ktoré som čítala na Tumblr. Aj Instagram, kde fotka s popisom vyzerá najlepšie. A ak poznáš môj internetový život, môžeš si myslieť, že je všetko v úplnom poriadku.

pexels.com

Veľa ľudí sa dnes stará viac o svoj výzor online, ako offline

Alebo si radšej niečo zdokumentuje, akoby si to mal plne užiť. Toto sú tie najčastejšie kroky k tomu, že sa nesústredíš plne na svoj život.

Keď sa pozeráš viac dole ako hore, uniká ti zo života viac ako si myslíš.

Ľudia nechcú počuť pravdu, pretože nechcú, aby boli ich ilúzie zničené. Toto je tá najsmutnejšia časť ľudskej existencie. Máme tendenciu si myslieť, vnútri boxu, aj keď v skutočnosti sú veci úplne iné.

Je to v poriadku. Môžeš ma súdiť. Je to tvoje právo.

Všetko čo vieš, je moje meno, ktoré mám napísané v bio, čo si videl v mojom statuse a čo ti ostatní povedali. A ak si niektorí ľudia myslia, že je to dosť na to, aby mohli rušiť môj osobný kľud, tak smelo do toho. No nikdy neklesnem k ich úrovni. Sú zlí, zábavní a zúfalí.

Odhlásiť sa a vypnúť

Takže môžeme ísť von a dotknúť sa rúk namiesto toho, aby sme prstami ovládali tlačidlá. To, čo ti chcem dať, je príliš veľké na to, aby som to nahrala, poslala alebo uložila.

Stretnime sa, aby sme si mohli pripomenúť, aké to je, keď sa spojíme bez siete, urobme to tak, aby sme nezabudli.

pexels.com

Stačí sa odpojiť na chvíľu, pretože nedokážem stiahnuť medzeru medzi tvojimi lopatkami a ja sa toho potrebujem dotknúť, pretože si musím pripomenúť, ako fungujú ľudské orgány. Vieš, čo tým myslím? Chcem sa ťa dotknúť, nie šťuchnúť. Chcem, aby si sa mi páčil, nie označiť to. Chcem žiť niekde, kde je aktívne posielanie listov, ktoré vstrekujú sémantiku, miesto neplatne tónovej mnohoznačnosti.

Chcem žiť niekde, kde je menej drôtov ako bezdrôtové miesto.