Vidíš ju. Po takom dlhom čase sa opäť stretávaš s jej pohľadom. Je taký vyplašený a plný očakávania. Tak strašne ťa prekvapí to, keď v jej očiach zračíš tú istú lásku, ktorá tam bola kedysi. Áno. Je pravda, že ťa neprestala milovať. Nevieš, čo máš robiť, ako sa jej prihovoriť a tak tam iba prihlúplo stojíš.

Ona je zranená. Sklamaná. Srdce má na milión kúskov. Myslela si, že to už pominulo. Však predsa stretla niekoho druhého. No nie je to tak. Stále ťa miluje. Uvedomila si to presne v tú sekundu, ako sa vám stretli pohľady. Ten jej je plný očakávania, nenaplnenej lásky a smútku. Ten tvoj zračí zahanbenie a údiv.

Prekvapilo ťa to, ako veľmi sa zmenila. Aj napriek bolesti v srdci sa totiž stále dokáže smiať, dokonca ešte oveľa viac ako predtým. No všimol si si niečoho neobvyklého. Jej úsmev totiž pôsobí umelo.

Za tou šťastnou maskou sa totiž skrývajú slzy. Slzy raneného dievčaťa, ktoré si sa rozhodol opustiť len preto, lebo si bol nehorázne sebecký.

Vyhováral si sa na to, že si ešte stále sklamaný zo vzťahov predtým a nechceš sa opäť popáliť. No sám si vedomý toho – nie je to pravda.

Doteraz si každé dievča len využíval a iba bral, nič si nedával. No ona bola iná. Nebola ako dievčatá, čo si mal pred ňou a to ťa úplne vystrašilo.

Bál si sa, že jej zlomíš srdce a tak si sa rozhodol z toho vzťahu vykľučkovať. Vedel si, že sa do teba zamiluje a nechcel si si nič vyčítať, keď ju zraníš. Tak si to jednoducho ukončil ešte v predstihu.

Až teraz si si uvedomil, o čo si prišiel. Nedokázal si si ju patrične vážiť, čo si oľutoval. Ona ti na dlani ponúkla celé svoje srdce, vložila do teba vieru a nádej, že s tebou bude šťastná. No ty si nevnímal jej potreby a tváril si sa, že ju máš rád len vtedy, keď to tebe vyhovovalo.

Milovala ťa a vedel si, že sa na jej lásku jednoducho môžeš kedykoľvek spoľahnúť.

No odrazu sa niečo zmenilo. Po dlhom čase od toho stretnutia, kedy si jej v očiach videl tú istú lásku, vymizli všetky útrapy. Ostali také chladné, až ťa z nich zamrazilo pri srdci.

Počastoval si ju svojím dvojzmyselným úškrnom, ktorým si ju chcel dostať do úzkych. Lenže do úzkych si sa dostal ty. Prekvapilo ťa, čo vidíš v jej pohľade.

Už nebol taký vrúcny ako kedysi, nehltala ťa celými svojimi očami. Zdalo sa ti, akoby jej pohľad pripomínal ľadovec. Bol totiž presne taký chladný.

Každý raz doplatí na svoje veľké chyby. To isté sa teraz stalo aj tebe. Konečne si si uvedomil, že si podviedol a pustil k vode dievča, ktoré by ti dokázalo darovať aj modré z neba.

Tvojím najväčším trestom je, že to dievča už v tebe nevidí Boha. Pretože je silnejšia, ako keď bola s tebou. Stredobodom jej vesmíru sa stal niekto úplne iný. Ty ním už nie si.

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.