„V ži­vote by sme mali byť s člo­ve­kom, kto­rého ľú­bime.“

Tak znela veta, ktorú mi jed­ného dňa po­ve­dal on. Ale.. Je to na­ozaj tak?

Na­ozaj hľa­dáme len lásku? Je to do­sta­tok? Čo keby som po­ve­dala nie? Nie je to dosť. Láska je cit. Puto. Zá­vä­zok. Láska je sama o sebe nád­herná, ale to ne­stačí. Ne­stačí ľú­biť. V ži­vote sú i väč­šie veci, ako len sa­motná holá láska.

Na lásku je po­treba dvoch, ale i keď si tento cit obaja opä­tu­jete, vaše srd­cia ne­mu­sia hrať na tú istú notu. On je pun­tič­kár a vy máte rada svoj chaos, vy do­chvíľna a on zas vždy mešká, pre­fe­ru­jete „pa­pu­čový ve­čer“? A on párty do rána? A na­priek tomu vám to skvelo klape? Nik ne­vraví, že to nie je láska, av­šak o tej sme sa pre­stali roz­prá­vať hneď na za­čiatku vety. Je to kom­pro­mis. To všetko, čo ste schopní obe­to­vať pre seba na­vzá­jom, aby ste žili spo­ločne v sú­zvuku. Láska je len dô­vod, prečo ste obe­to­vali časť svojho vnútra.

zdroj: pe­xels.com pe­xels.com

Ale, čo ak to celé ne­fun­guje tak ako by malo? Hádky, lži, ne­zmy­selné ar­gu­menty, ob­vi­ňo­va­nie sa na­vzá­jom, či há­dza­nie viny na dru­hého.. A to per­ma­nen­tne. Majú byť spolu aj takí ľu­dia? Je láska do­sta­toč­ným tme­lom, aby sme si zvykli i na skla­ma­nie, pod­ra­ze­nie nôh, či bo­les­tivé slová? Stačí ľú­biť aj na­priek mod­ri­nám, ktoré spô­so­bil na tvo­jom tele? Stojí to za to i keď nie si šťastná? Alebo si si len na tú bo­lesť zvykla? Viem, ne­po­čúva sa to naj­lep­šie, ale.. láska? Stačí to?

Ak hľa­dáš v ži­vote niečo viac, ne­boj sa po­ve­dať to na­hlas. Ne­boj sa ísť si za svo­jím snom. Láska je síce krásna, ale po­kiaľ ťa ne­činí šťast­nou.. Je to chyba. Alebo stačí ti uskrom­niť sa len a len s lás­kou?

Komentáre