Zamýšľam sa, čo to znamená byť ženou? Opak mužského pohlavia z biologického hľadiska. Žena je dospelé dievča. Cítime sa však všetky naozaj ženami? Slovo žena je od pradávna akousi nálepkou spoločnosti, ktoré by malo spĺňať atribúty priradené inými ľuďmi. Nezdá sa vám to hlúpe? Trošku iné je to s dievčatami. Slovo dievča evokuje proces vývoja. Keď sme dievčatá máme väčšie právo na chyby a omyly. Dievčatám možno odpustiť. Dievčatá majú čas na všetko. Keď je už dievča spoločnosťou považované za ženu, prichádza ten nepríjemný tlak.

Odzadu.sk
Staň sa blogerkou

pexels.com

Už sme asi všetky počuli vety typu „žena by mala …. „ Prispôsobovať sa očakávaniam? Nemyslím si. Žena či dievča- je to jedno. Všetky by sme mali robiť, vyzerať a správať sa tak ako to cítime, tak ako sa cítime krásne a šťastné. Nie tak akoby to chcel niekto iný. Každá z nás časom cíti väčší a väčší tlak, s ktorým musí bojovať. Keď sa neobliekame dosť žensky, nie sme ženy. Keď sme príliš ambiciózne a túžime po kariére, tiež je to zlé. Ak máme príliš skoro deti, hoci ich naozaj chceme tak sme ambiciózne málo.

Nemáme právo sa hľadať a mali by sme poznať svoje miesto v spoločnosti. Ale kde je to miesto? V kuchyni za sporákom? To ani náhodou. Naše miesto je presne tam, kde my samy chceme, a nech máme hocikoľko rokov. Tiež máme iba jeden život, ktorý ubieha veľmi rýchlo.

Ženy, dievčatá, máme byť presne tam, kde chceme a snažiť sa o čokoľvek chceme. Nežijeme preto, aby sme boli „pravými“ ženami, žijeme preto, aby sme boli šťastnými ľuďmi a nezáleží na tom, ako naše predstavy šťastia a krásy zapadajú do predstáv druhých. Sme krásne, každá jedna z nás, tým špeciálnym spôsobom vlastným pre individuálnu ženskú bytosť. Uvedomujme si to. V živote každej z nás je, bol alebo bude človek, ktorý nás bude vnímať výnimočné,  či už z vonku alebo zvnútra. Vždy sa nájde niekto, kto nás ocení a kto nás má rád, ľúbi. Je jedno či je to iba jedna jediná osoba. Na to, aby sme vedeli, že sme úžasné nepotrebujeme tisícky obdivovateľov. Každá z nás je odlišná, no predsa sa vždy nájde niečo, čo máme spoločné. Jednou z tých vecí je práve naša spoločenská nálepka „ žena“. Iba my ju môžeme spoločne zmazať, tým že si budeme pomáhať, nezávidieť si, rešpektovať jedna druhú vo svojej prirodzenosti, podporovať sa, priať jedna druhej to najlepšie.

pexels.com

Všetky sa snažíme najlepšie ako vieme. Otázkou však ostáva- snažíme sa byť šťastné tak ako chceme alebo vyhovieť spoločnosti či druhým? Sme tu iba raz. Robme to tak ako to naozaj cítime. Obliekajme sa tak ako sa cítime pohodlne, sexi, sebavedome. Tak, aby sme to boli my. Nosme vlasy a make-up podľa našej nálady. Robme rozhodnutia, ktoré cítime, že sú správne pre nás. Urobíme chybu? Nevadí. Je to súčasť ľudskej prirodzenosti a tak isto aj ženskej. Máme právo na to odpustiť si a ísť ďalej. Nájsť šťastie tam, kde chceme  a s ľuďmi, ktorí za to stoja. Máme právo byť takou ženou, dievčaťom, sebou, akou samé chceme byť.