Bála sa lásky lebo na jej srdci za­ne­chala kopu rán. Okú­sila mnoho fo­riem “lásky”. Cí­tila sa ako hračka, ktorú ne­skôr od­ho­dili do kúta. Za­ží­vala aj krásne chvíle, ktoré ale vždy mali rov­naký ne­šťastný ko­niec. Mys­lela si, že ona nie je stvo­rená na to, aby ju mal nie­kto rád. Je­diné čo do­siahla bolo to, že ži­vo­tom ani ne­ve­dela ako a krá­čala bez srdca, bez citu. Udu­pala ich v sebe. Sna­žila sa byť silná, bez­citná. Po­stupne sa učila ve­riť je­dine sebe. Ne­spo­lie­hať sa na ni­koho. Ne­ve­riť tým krás­nym klam­stvám, kto­rými ju na­mo­tá­vali. Už nech­cela viac za­žiť žiadne skla­ma­nie. Sľú­bila si, že si už ni­koho ne­vpustí prí­liš blízko. A tak sa bála lásky.

zdroj: pe­xels.com

Láska zra­dila jej oča­ká­va­nia. Mys­lela si, že je vbehne do ná­ruče a ostane tam navždy rov­nako ako to vi­dela v roz­práv­kach. Aká len bola na­ivná. Ve­rila, no zra­dili ju. Dá­vala všetko a ne­dos­tá­vala nič. Sna­žila sa ale zly­hala. Dnes je vďačná, lebo každý ju nie­čomu na­učil aj keď veľa krát len bo­lesti.

Je­diné čo chcela bolo nájsť nie­koho, kto by ju mal rád takú aká je. Šia­lenú. Ne­spú­tanú. Di­vokú. Tvrdo­hlavú. Plnú ži­vota. Chcela nájsť nie­koho kto by sa roz­be­hol na­prieč ži­votu s ňou a nie nie­koho, kto by ju skro­til. Chcela nájsť nie­koho, komu by mohla po­ve­dať ho­cičo. Nie­koho s kým by bol ich vzťah o šia­le­ných mo­men­toch, bi­tiek, há­dok, smie­chu z pl­ného hrdla, na­pchá­vaní sa pu­kan­coch. Vzťah za­lo­žený na šia­le­nej láske, vzá­jom­nom po­cho­pení a hl­bo­kom pria­teľ­stve. Chcela až tak veľa?

zdroj: pe­xel.com

Každý z nich ju na­mo­tal a od­ho­dil. Po­slal preč, tam srdce si sama lieč. Smiali sa jej, po­ze­rali na ňu po­vr­chne. Ni­kdy jej ni­kto ne­ve­ril. V očiach všet­kých bola len to naj­hor­šie. Ach, ako ne­zná­šala tie po­hľady. Cí­tila sa ako od­pad.

Dnes, kaž­dému jed­nému ďa­kuje. Boli jej ži­vot­nými lek­ciami. Vďaka nim už ne­mala na sebe tie ru­žové oku­liare. Vi­dela vo všet­kých far­bách aký ľu­dia sku­točne sú. Plný hnusu, ška­re­dosti ale aj krásy a dob­roty. Krá­čala po­me­dzi všet­kých a sľú­bila si, že sa za­mi­luje iba do toho, kto ju bude mať úp­rimne rád, takú aká je, nech by bola aj sa­mot­ným diab­lom.

Ne­prešla dlhá doba a pri­šiel on. Presne v tej se­kunde kedy sa mala zrú­tiť, kedy mala znovu ot­vo­riť staré rany pri­šiel a zo­bral ju čo naj­ďa­lej od mi­nu­losti. Za­chrá­nil ju. Bála sa ale krá­čala spolu s ním vpred. Ro­bila ne­isté kroky ale po­sú­vala sa po­ma­ličky do­predu. Ne­chá­vala všetko za hla­vou a uží­vala si každú se­kundu s ním. Dr­žala si od­stup ale zá­ro­veň cí­tila, že ho má čo­raz rad­šej. Ne­chala ho aby jej uká­zal ako chutí pravá láska.

Až vtedy ju na­ozaj po­cí­tila. Lásku v tej najk­raj­šej a naj­šia­le­nej­šej forme. Zrazu láska ne­bola o skla­maní, trá­pení, prob­lé­moch a kopu pre­pla­ka­ných nocí. Ne­bola o hraní sa či o na­mo­tá­vaní a od­kop­nutí. Ne­bola o klam­stvách a vy­uží­vaní. Bola o dl­hých pre­chádz­kach, o ho­di­nách pre­se­de­ných pri pive. O chví­ľach v jeho ná­ručí, o ne­ko­neč­ných mi­nú­tach roz­prá­va­nia sa. Bola o naj­rých­lej­šom behu na­prieč tme, o najk­raj­ších rá­nach, keď sa bu­dili vedľa seba, o na­pchá­vaní sa pu­kan­cami, bláz­ni­vom ran­dení. Bola o hl­bo­kých dis­ku­siách, haš­te­rení sa, do­ťa­ho­vaní a tých na­júp­rim­nej­ších vy­zna­niach lásky. Láska zrazu bola o úplne nie­čom inom ako ju okú­sila pred­tým.

zdroj: unsp­lash.com

zdroj: pe­xels.com

A dnes je šťastná, že na­priek všet­kému dala znovu šancu láske. Na­priek oba­vám, na­priek stra­chu na­šla nie­koho, kto jej uka­zuje, že láska je presne o tých ma­lič­kých ve­ciach, ktoré nás ro­bia šťast­nými. Na­priek tomu aká ťažká vie nie­kedy byť, je krásna. Plná šia­le­ných či ro­man­tic­kých chvíľ. Uve­do­mila si, že pre lásku sa na­ozaj oplatí pa­dať a znovu vstá­vať.

Komentáre