Nech­cem, aby to bol iba prázdny sľub, i keď ty ich ne­máš rád.

Som tu a som tu pre teba, ni­kam ne­od­chá­dzam. Nie­kto mu­sel chcieť, aby sme sa na­šli. Aby sme si uká­zali, že ži­vot nie je taký hrozný a ne­vďačný. Obaja sme si pre­šli ťaž­kými ve­cami v ži­vote. Po­lo­vicu z nich si si ne­za­slú­žil a keď mi ešte aj dnes nie­kedy niečo z toho spo­me­nieš, kypí vo mne ne­uve­ri­teľný hnev. No sľu­bu­jem ti, že už na to zlé ne­mu­síme byť každý zvlášť. Viem, že ne­máš rád sľuby, a že im ne­ve­ríš, ale to­muto uver. Uver, že to ne­bude iba prázdny sľub, slová.

Sto­jím tu pred te­bou, taká aká som. Viem, že to ne­bude vždy ľahké a že sa ešte ne­po­známe tak dobre, ale aj tak mám po­cit, že si rov­naký ako ja. Možno sú to unáh­lené zá­very, no asi si ani sám ne­uve­do­mu­ješ, čo tvoja prí­tom­nosť pre mňa zna­mená. A mám po­cit, že by som ti to mala opa­ko­vať čas­tej­šie. Pri tebe ras­tiem ako osob­nosť, pod­po­ru­ješ ma v mo­jich roz­hod­nu­tiach, i keď možno s nimi sám ne­sú­hla­síš.

zdroj: Unsp­lash.com Unsp­lash.com
 Toto ti chcem slú­biť ja.

Som tvoj naj­väčší fa­nú­šik, hneď po tvo­jej ro­dine. A navždy ním osta­nem, pre­tože tie emó­cie, ktoré máš keď ro­bíš to čo mi­lu­ješ, na tebe mi­lu­jem ja. A nech­cem od teba od­ísť. Možno tomu ne­ve­ríš, lebo už ťa opus­tilo tak veľa ľudí. No ty vieš že ja nie som oni. Vždy sa bu­dem ra­do­vať z tvo­jich ví­ťazs­tiev, a bu­dem tu keď sa bu­deš po­tre­bo­vať vy­kri­čať po pre­hre.

Pri mne mô­žeš byť sám se­bou, ni­kdy ťa za to ne­bu­dem sú­diť. Pro­sím, ni­kdy sa ne­cíť zle v mo­jej prí­tom­nosti. Keby si si ná­ho­dou gr­gol, za­sme­jem sa lebo viem, že v blíz­kej bu­dúc­nosti ujde aj mne.

unsp­lash.com

Ni­kam ne­odí­dem. Ne­boj sa, že sa jed­ného dňa zo­bu­díš a už tu ne­bu­dem. Ne­viem si pred­sta­viť, že by som jed­ného dňa proste od­išla. Od teba, to nejde. Vždy sa na teba ška­redo po­zriem, keď sa ne­pri­pú­taš a vždy ťa zo­bu­dím sprá­vou na dobré ráno. Až kým ma ne­pred­beh­neš ty.

Je to tažké, uve­do­mu­jem si to.

Ale po­zri sa na nás. Aha, kde sme dnes. Už sme si na­vzá­jom po­zlie­pali sr­diečka, po­do­pie­rali sme sa, do­kým sme sa na­učili stáť každý znova sám a aj keď sme to ne­plá­no­vali, je nám spolu dobre. Sto­jíme vedľa seba a i keď už ne­pot­re­bu­jem aby si mi po­dá­val moje roz­bité kúsky, nech­cem aby si od­išiel. Spolu sme to zvládli a spolu to aj zvlád­neme. Už na to nie si sám, máš mňa. Ja mám teba. Sme dvaja ľu­dia. Ľu­dia, ktorí vo svete prázd­nych duší na­šli to, čo ani ne­ve­deli že im chý­balo. Ve­rím, že už po­znáš svoju hod­notu a viem, že sľuby ku šťas­tiu ne­pot­re­bu­ješ. Ale tento je iný. Je to môj spô­sob, akým ti ho­vo­rím, že ta ľú­bim, že ťa ne­pus­tím a že pat­ríme k sebe