Slovensko má veľmi krásnu a rozmanitú kultúru. Najkrajším znakom, ktorým sa odlišujeme od mnohých krajín, je zachovávanie tradícií. V každej krajine sa nájdu zvyklosti, ktoré sú pre nich typické, no o Slovensku môžeme s hrdosťou tvrdiť, že má nádherné svadobné tradície. Vo viacerých (dokonca v susediacich) štátoch ich nepoznajú. Ako si na tom ty, poznáš ich?
V dnešnom článku nájdeš tie najznámejšie tradície, ktoré k svadbe neodmysliteľne patria.
Stavanie briez (svadobnej brány)
Táto tradícia je populárna hlavne na dedinách, no zriedka sa vyskytuje aj v mestách. Deň (večer) pred svadbou sa ženích s kamarátmi vyberie do lesa na brezy, ktoré odpília a následne ich pripevnia k bráne nevesty po obidvoch stranách. Na rad prichádza nevesta s družičkami, ktoré brezy ozdobia stužkami, umelými ružičkami alebo mašľami.
Popri celej aktivite sa spievajú ľudové pesničky, hrá sa na harmonike, jedia sa svadobné koláče a pije sa kvalitný alkohol.
Odobierka nevesty
V deň svadby sa robí takzvaná odobierka nevesty. Budúci zať si príde vypýtať nevestu od rodičov. Taktiež sa im poďakuje za to, ako ju vychovali, že ho prijali do rodiny a ako je na Slovensku zvykom – vypije sa pár pohárikov. Odobierka môže byť spojená aj s hádaním nevesty. Keď ženích príde po nevestu, najprv mu dva razy privedú družičky, ktoré musia mať na hlavách závoj, do tretice príde nevesta a ak ju ženích „spozná“, môžu byť spolu.
Rozbitie a zametanie črepín
Po obrade sa svadobčania poberú na miesto svadobnej hostiny. Zvykom je si pred dverami sály pripiť. Následne čašník, alebo niekto kto bude držať tácku s prípitkom, hodí poháre na zem a mladomanželia musia črepiny pozametať. Svadobčania môžu tieto kúsky aj párkrát mladým rozkopať a všetko rozsypať – črepiny značia šťastie a láskyplné manželstvo. Taktiež je pekným zvykom prenesenie nevesty cez prah sály.
Jedenie polievky
Vtipnou tradíciou na svadbe je aj spoločné jedenie polievky. Mladomanželom sa okolo krku uviaže jeden veľký podbradník a v niektorých prípadoch dostanú aj deravú lyžicu alebo dokonca vidličku. Navzájom sa musia nakŕmiť, a tak ukázať zohranosť a spoluprácu. Pri polievke je taktiež zvykom hovoriť „polievka je málo slaná, nevesta je nebozkaná“, a vtedy sa majú pobozkať.
Hádzanie svadobnej kytice
Hádzanie kytice je tradícia, ktorá nemôže chýbať na žiadnej svadbe, či už sa hostina odohráva v meste alebo na dedine. Mladé a slobodné družičky sa postavia za nevestu, ktorá k nim stojí otočená chrbtom. Nevesta kyticu hodí za seba a hovorí sa, že tá žena, ktorá ju chytí, sa do roka a do dňa vydá.
Čepčenie nevesty
K najtradičnejším zvykom, ktoré sa robia na svadbách na Slovenku (a málokde inde), patrí jednoznačne polnočné čepčenie nevesty. Symbolizuje to, že sa z nevesty stáva vydatá žena a budúca matka, a zo ženícha sa stáva muž a budúci otec. Družičky jej dajú dole závoj, namiesto ktorého jej zaviažu šatku okolo hlavy, ženíchovi sa zase odopne pierko a na hlavu mu nasadia klobúk.
Počas všetkého sa spievajú ľudové piesne. Nasleduje prípitok, kedy sa môžu silní chlapi dohodnúť a zdvihnúť mladomanželov na stoličkách, aby si pripili vo vzduchu. Po prípitku sa tancuje a zabáva.
