Sta­ni­slava Jaš­šová sa ve­nuje vý­robe háč­ko­va­ných pla­viek, ktoré pre­dáva pod svo­jou vlast­nou znač­kou Le­mons Cro­chet Fac­tory. Tieto plavky sú na Slo­ven­sku známe ako Le­monky a sú špe­ci­fické najmä tým, že ich vy­rába ručne a ve­nuje sa tomu ako je­diná na Slo­ven­sku.

 

Ahoj Sta­ni­slava, na za­čia­tok sa nám pro­sím pred­stav.

Moje meno je Sta­ni­slava Jaš­šová a som za­kla­da­teľ­kou značky Le­mons Cro­chet Fac­tory, z kto­rej dielne vy­chá­dzajú ručne vy­rá­bané háč­ko­vané plavky známe ako „Le­monky“. A ok­rem toho som veľ­kým mi­lov­ní­kom ume­nia, fa­rieb a ces­to­va­nia.

Čo stojí za ná­pa­dom vy­rá­bať háč­ko­vané plavky? Ve­nu­ješ sa háč­ko­va­niu od­ma­lička?

Háč­ko­va­niu ako ta­kému sa ve­nu­jem veľmi krátko, od­ma­lička sa však ve­nu­jem ruč­ným prá­cam všet­kého druhu, najmä ta­kým, ktoré sa tý­kajú práce s far­bami. Ako malá som sa hrá­vala s pas­tel­kami, ukla­dala ich do rôz­nych tva­rov a fa­rieb. Úplne ma fas­ci­no­valo, aký efekt tie farby pri sebe do­kážu vy­tvo­riť. Háč­ko­va­nie som však ob­ja­vila asi len 3 roky do­zadu.

Ako si sa k háč­ko­va­niu do­stala?

Ro­dina, z kto­rej po­chá­dzam, má kre­a­tívne ko­rene. Tak­mer každý sa ve­nuje ne­ja­kej kre­a­tív­nej ruč­nej práci. Moja mama je do­konca vy­štu­do­vaná kraj­čírka, ok­rem toho vie aj štri­ko­vať či háč­ko­vať. Ja som to ni­kdy ne­ve­dela a síce ma to lá­kalo, no ni­kdy by mi ne­na­padlo, že ma to bude ži­viť.  Aj keď mi háč­ko­vané veci pri­pa­dali sta­ro­módne, moje plavky okúz­lili veľké množ­stvo ľudí.

Ako dlho sa mu ve­nu­ješ?

Háč­ko­va­niu sa ve­nu­jem zhruba 3 roky, nie je to veľmi dlho. Úplne som mu však pre­padla a stalo sa mo­jou ob­rov­skou váš­ňou.

Pa­mä­táš si ešte na svoj prvý háč­ko­vaný kú­sok, ako vy­ze­ral?

Bol to vy­snený to­pík, ktorý som vi­dela na jed­nom diev­čati na Ka­nár­skych os­tro­voch. Ten môj vy­ze­ral na­ozaj smiešne, bol vy­ro­bený z hu­ňa­tej vlny na sve­ter. Inú som na­rýchlo ne­zoh­nala a tak mi bol úplne malý a celý krivý. Ale hneď som sa v ňom po­fo­tila na Ins­ta­gram a mu­sím po­ve­dať, že mal veľký úspech, všetci mi ho chvá­lili.

Čo stojí za vzni­kom Le­mons Cro­chet Fac­tory? Po­má­hal ti nie­kto pri za­lo­žení značky?

So ses­trou sme fan­ta­zí­ro­vali o tom, že by sme mohli vy­tvo­riť značku. Slovo Le­mon mi bolo vždy veľmi sym­pa­tické, pre­tože mi evo­kuje niečo tro­pické, šťav­naté, osvie­žu­júce a žlté. Ja mi­lu­jem žltú farbu, takže tento ná­zov na­ko­niec vy­hral. Na za­čiatku mi po­má­hala najmä moja mama a ses­tra či pár ka­ma­rá­tov z ume­lec­kých alebo rôz­nych so­ciál­nych kru­hov. Bez nich by to bolo ur­čite oveľa ťaž­šie.

Bolo vždy tvo­jím snom vy­rá­bať háč­ko­vané plavky, alebo si mala úplne inú pred­stavu o svo­jom bu­dú­com po­vo­laní?

Ani vo sne by ma ne­na­padlo, že bu­dem háč­ko­vať plavky. V háč­ko­vaní som na­šla prácu, ktorá mi dáva slo­bodu. Pred­tým som sa ve­no­vala veľmi roz­diel­nym po­vo­la­niam, ktoré spolu vô­bec ne­sú­vi­seli. Do­konca som štu­do­vala úplne iné od­bory. Mám po­cit, že som vždy chcela vy­skú­šať všetko, moje sny sa me­nili a for­mo­vali spolu s mo­jím ži­vo­tom. Je­diné, čo sa u mňa ne­zme­nilo, bola vá­šeň pre farby. Pri le­mon­kách si túto vá­šeň uží­vam ma­xi­málne na­plno.

Tvoje plavky ces­tujú po ce­lom svete. Ve­dela by si nám po­ve­dať, do akých kra­jín si ich zá­kaz­níčky zo­brali?

Áno, le­monky na­ozaj veľa ces­tujú, nor­málne im to zá­vi­dím. Ok­rem ob­ľú­be­ných európ­skych des­ti­ná­cií ako Ibiza, San­to­rini, My­ko­nos, Capri, Azú­rové po­bre­žie či Sar­dí­nia alebo Li­sa­bon si pre­ces­to­vali Ame­riku – Me­xiko, Flo­ridu, Ka­li­for­niu. Z Juž­nej Ame­riky boli na­prí­klad v Peru a tiež na Hon­du­rase. Úplnú exo­tiku za­žili na Ma­le­di­vách, Mau­rí­ciuse alebo Zan­zi­bare. Ces­to­vali aj do Aus­trá­lie či do­konca do Číny, Viet­namu alebo Kam­bo­dže.

Skús nám opí­sať svoj pra­covný deň.

Ne­uve­ríš mi, ale to sa na­ozaj nedá. Každý môj deň vy­zerá úplne inak. Asi to vy­chá­dza z mo­jej po­vahy, ale ja ne­do­ká­žem ro­biť stále to isté. Mám prob­lém do­konca byť každý deň na tom is­tom mieste. Môže to znieť divne, ale ja takto ži­jem už asi 5 ro­kov. Od­kedy sme si s pria­te­ľom kú­pili ka­ra­van, sme nons­top na ces­tách, práci sa ve­nu­jem z re­štau­rá­cií, z ho­te­lov, z pláží alebo z alp­ských hôr. V pod­state nie som prá­cou via­zaná k žiad­nemu miestu, diel­ničku máme v Ži­line a moje ši­kovné diev­čatá pra­cujú v rôz­nych kú­toch Slo­ven­ska. Máme to už cel­kom dobre zor­ga­ni­zo­vané tak, že pri práce ne­mu­sím byť fy­zicky.

Čo ti pri­náša in­špi­rá­ciu? Máš ne­jaký vzor?

Mám na­ozaj veľa in­špi­rá­cie a vzo­rov vo svo­jom ži­vote. Jed­nak je to ces­to­va­nie, od­kiaľ čer­pám in­špi­rá­ciu, jed­nak je to svet plný ele­gant­ných a úspeš­ných žien a jed­nak je to moja mama, od kto­rej čer­pám in­špi­rá­ciu vo vy­trva­losti, pra­co­vi­tosti a zdo­lá­vaní pre­ká­žok.

Ako dlho trvá vý­roba jed­ných pla­viek a čo všetko na ne po­tre­bu­ješ?

Je to veľmi in­di­vi­du­álne. Vý­roba môže tr­vať od 8 ho­dín až do 3 týž­dňov. Zá­visí od toho, aký mo­del vy­rá­bame, akú veľ­kosť, aké vzory… Je to cel­kom dlhý pro­ces, po sa­mot­nom háč­ko­vaní je treba každý kú­sok za­ší­vať, pod­ší­vať lát­kou, na­ší­vať vý­stuže, rôzne štítky a značky. Ši­jeme si tiež vlastné obaly na plavky a vy­rá­bame si aj kra­bičky, v kto­rých do­ru­číme to­var zá­kaz­níč­kam. Do pro­cesu vý­roby jed­ných pla­viek sú vždy za­po­jení mi­ni­málne traja ľu­dia.

Stretla si sa nie­kedy aj s ne­ja­kou ne­tra­dič­nou po­žia­dav­kou?

Prá­veže ani nie. Naj­me­nej tra­dičná bola asi po­žia­davka spra­viť pán­ske Le­monky. Ale moja ses­tra sa s tým dobre po­pa­so­vala a vzni­kol veľmi pekný kú­sok. Inak máme milé a slušné zá­kaz­níčky s viac-me­nej bež­nými po­žia­dav­kami, aké bý­vajú pri vý­robe na mieru.

Šila si plavky aj pre rôzne známe osob­nosti. Mohla by si nám pre­zra­diť, pre aké?

Áno, je to pravda, bolo mi veľ­kou cťou vy­rá­bať le­monky pre in­špi­ra­tívne slo­ven­ské a české ženy. Patrí me­dzi ne na­prí­klad do­ktorka Alena Pal­lová či do­ktorka Lu­cia Dra­hov­ská, Ro­mana Škam­lová, Mi­cha­ela Ko­cia­nová, Bar­bora Fra­ne­ková alebo Ka­ro­lína Cho­mis­te­ková.  Z Česka to boli na­prí­klad Miss ČR Ka­ro­lína Ma­li­šová alebo Ni­kola Be­chy­nová. Ok­rem toho bol na­šim zá­kaz­ní­kom na­prí­klad aj Ma­rek Ham­šík, ktorý ob­jed­ná­val plavky pre svoju man­želku.

Vy­rá­baš aj iné veci ok­rem háč­ko­va­ných pla­viek? Ak áno, aké?

Háč­ku­jeme na po­žia­davku aj topy, body, šaty, šortky a mo­men­tálne sme za­čali aj s tvor­bou ná­ram­kov.

Akým spô­so­bom sa sna­žíš, aby sa o tvo­jich háč­ko­va­ných plav­kách ľu­dia do­zve­deli?

Le­monky za­tiaľ fun­gujú len cez so­ciálne siete, pro­stred­níc­tvom ozna­čení. Tento rok sme sa pr­vý­krát zú­čast­nili aj mód­nych pre­hlia­dok a tiež sme dva­krát mali ve­rejný stá­nok s vy­sta­ve­nými plav­kami. Tento spô­sob je ná­roč­nejší na príp­ravu, ale mys­lím, že je tiež veľmi dô­le­žitý, pre­tože zá­kaz­níčky si ve­dia aj na­živo po­zrieť kva­litu, ma­te­riály a farby.

Prečo tvoje plavky do­stali po­me­no­va­nie “le­monky”?

Le­monky vznikli ako ho­vo­rová forma názvu Le­mons Cro­chet Fac­tory. Ide o takú slovnú hračku, ktorá sa jed­no­duch­šie dá za­pa­mä­tať a do­stane sa ľu­ďom jed­no­duch­šie do po­ve­do­mia.

Čo je tvo­jím naj­väč­ším snom? Kam by si to chcela v bu­dúc­nosti do­tiah­nuť?

Mo­jím naj­väč­ším snom je ne­byť ot­ro­kom pe­ňazí. Ne­pra­cu­jem len kvôli pe­nia­zom, pre­tože nie sú v ži­vote naj­dô­le­ži­tej­šie. Po­znám veľa ľudí, ktorí veľa pra­co­vali, za­ro­bili, po­ve­dali si, že im to už stačí a te­raz si len uží­vajú ži­vot, ces­tujú a spoz­ná­vajú kra­jiny po ce­lom svete. Nie­kedy ľu­dia majú pe­niaze a ne­ve­dia si ich užiť, majú po­trebu za­rá­bať stále viac a viac. Pre mňa je dô­le­žité aj re­la­xo­vať a užiť si to, čo mám.

Po­píš nám svoj naj­väčší úspech v ži­vote.

Mo­jím naj­väč­ším úspe­chom v pra­cov­nej ob­lasti je asi to, že sa mi po­da­rilo tak­mer z ni­čoho vy­tvo­riť značku, ktorá sa ľu­ďom páči. Pro­dukt, ktorý že­nám pri­náša ra­dosť. Nie je to však len môj úspech, ako som spo­mí­nala, po­má­halo mi veľa ľudí – najmä moja mama. Za môj osobný naj­väčší úspech po­va­žu­jem to, že som vo svo­jom ži­vote stretla veľa skve­lých ľudí, ktorí ma po­vzbu­dzo­vali, pod­po­ro­vali a po­má­hali mi po všet­kých strán­kach. Me­dzi nich ur­čite pat­ria všetky diev­čatá v na­šom  tíme, sú pre mňa veľ­kou opo­rou.

Na zá­ver sa ti chcem po­ďa­ko­vať za roz­ho­vor. Pre­zra­díš nám svoje ži­votné motto, kto­rým sa ria­diš?

“Ne­rob dru­hým to, čo nech­ceš aby druhí ro­bili tebe. Sna­žím sa všetko ro­biť s naj­lep­ším sve­do­mím, pre­tože ve­rím, že všetko dobré aj zlé, čo člo­vek spraví, sa mu vráti.”

Komentáre